Problém so zdravotníckym personálom sa netýka len Slovenska. WHO odhaduje, že do roku 2030 bude celosvetovo chýbať až 18 miliónov zdravotníkov na to, aby sa dosiahla univerzálna zdravotná starostlivosť vo všetkých krajinách sveta.

Problémy so zdravotníckym personálom majú takmer všetky krajiny, nevynímajúc tie najbohatšie. Napríklad v USA sa odhaduje, že v roku 2032 bude chýbať 122-tisíc lekárov a už v roku 2026 viac ako 200-tisíc zdravotných sestier.

Problémy hlásia aj ďalšie krajiny – Kanada, Austrália, Veľká Británia či Nemecko. Situáciu s už aj tak napätým zdravotníckym personálom tvrdo zasiahla pandémia covidu. Zdravotníkov v prvej línii vystavila neprimeranému tlaku, fyzickému, ale predovšetkým psychickému vyčerpaniu.

Nielen na Slovensku to pre mnohých zdravotníkov znamenalo, že svoje povolanie museli zredukovať alebo nadobro opustiť. A to sa zase prejavuje na tých zdravotníkoch, ktorí ostali. Adekvátne nahradiť skúsený personál v období nedostatku je takmer nemožná úloha, čo vedie k ďalšiemu zhoršovaniu situácie v zdravotníckych zariadeniach.

Prečo aj najrozvinutejšie krajiny bojujú s nedostatkom zdravotného personálu? Dôvodov je viac.

Demografickú krízu vidieť aj v nemocniciach

Kým v roku 2000 bol ešte podiel obyvateľov Európy do 15 rokov (17,6 %) vyšší ako obyvateľov nad 65 rokov (14,7 %), v súčasnosti už podiel staršej populácie prevažuje (19,3 % obyvateľstva je starších ako 65 rokov) a sústavne narastá.

Podľa predpokladov bude v Európe v roku 2030 23,1 % obyvateľov starších ako 65 rokov a v roku 2050 dokonca až 27,8 %.

Tieto prudké demografické zmeny majú celkom prirodzene vplyv aj na zdravotnú starostlivosť, ktorej spotreba so stúpajúcim vekom rastie.

Kým vo vekovej skupine 18- až 29-ročných tvoria osoby s chronickými ochoreniami len 20,8 % u žien a 17,5 % u mužov, vo vekovej kategórii nad 65 rokov má chronické ochorenie viac ako každý druhý človek (58,3 % u žien a 55,3 % u mužov).

S nárastom chronických ochorení rastú celkom prirodzene aj návštevy u lekára a hospitalizácie.

Zároveň sa zvyšuje priemerná dĺžka života obyvateľstva (v Nemecku v predcovidovom období od roku 2010 z 80,5 roka na 81,3 roka v roku 2019, na Slovensku dokonca zo 75,6 /2010/ na 77,8 roka /2019/).

S tým súvisí aj nárast ochorení vyššieho veku vrátane onkologických ochorení. A celkom prirodzene stúpa aj počet osôb odkázaných na pomoc iných. Zdravotníci tak nechýbajú len v zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb.

Počet zahraničných lekárov z krajín EÚ v Nemecku v prepočte na 100 000 obyvateľov domovskej krajiny v roku 2020

Absolútny počet slovenských lekárov pracujúcich v Nemecku v porovnaní s lekármi z iných členských štátov EÚ

Prestarnutý personál

Aj v zahraničí sa veková štruktúra zdravotníkov zhoršuje. Napríklad vo Veľkej Británii (NHS) sa v období medzi rokmi 2006 – 2015 zvýšil počet kvalifikovaných sestier nad 45 rokov o 10,3 %.

Na Slovensku je tento problém ešte vypuklejší pre veľký pokles podielu mladých sestier do 39 rokov. Kým v roku 2011 ešte zdravotné sestry do 39 rokov predstavovali 40,9 % zo všetkých sestier, v roku 2020 to už bolo len 22,3 %, čo je pokles o vyše 18 %. Zároveň sa zvyšuje podiel sestier v preddôchodkovom veku, ktoré bude v blízkej budúcnosti ťažko nahradiť.

Nepriaznivý trend je citeľný aj u lekárov, hoci pokles v mladšej vekovej skupine sa Slovensku podarilo zastabilizovať. Napriek tomu významne narástol počet lekárov v preddôchodkovom veku. Kým v roku 2011 ich bolo 17,6 %, v roku 2020 už tvorili 26 % všetkých aktívnych lekárov. Ich odchod do dôchodku bude znamenať ďalšie zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Feminizácia zdravotníctva

Sektor zdravotníctva patrí už tradične medzi odvetvia s dominantným zastúpením žien, predovšetkým v ošetrovateľstve. Zastúpenie žien v posledných rokoch začína prevládať už aj v lekárskom povolaní.

V roku 2020 pracovalo na Slovensku v pozícii lekár a zubný lekár 58,7 % žien. Tento trend sa bude v budúcich rokoch prehlbovať. Všeobecné lekárstvo na slovenských vysokých školách študovalo v roku 2020 len 31,5 % mužov a 68,5 % žien. Podobný trend je viditeľný aj v ostatných európskych krajinách.

V ošetrovateľstve je zastúpenie mužov veľmi nízke. V roku 2020 bolo v bakalárskom štúdiu ošetrovateľstva 6,8 % mužov a 93,2 % žien.

Zvyšujúci sa pomer žien pracujúcich v zdravotníctve, hlavne na pozícii lekár, so sebou prináša viacero zmien. Viac osôb na materských a rodičovských dovolenkách, menšiu flexibilitu v atestačnej a špecializačnej príprave, nároky na skrátený pracovný úväzok a menšiu ochotu a možnosti pracovať v nočných službách a nadčas.

Potreba rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom je pre mladých zdravotníkov veľmi dôležitá, pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti však spôsobuje vyššiu potrebu personálu.

Exodus do zahraničia

Predovšetkým nevyhovujúce pracovné prostredie, zlé ďalšie a špecializačné vzdelávanie, ale aj nižšie platové ohodnotenie motivujú zdravotníkov odísť za prácou do zahraničia.

Mnohí sa už do pracovného pomeru na Slovensku nikdy nevrátia. Slovensko tak prichádza o vysokokvalifikovanú pracovnú silu a zároveň investíciu, ktorú vložilo do bezplatného štúdia zdravotníkov.

Pre zdravotné sestry zo Slovenska je ešte stále zaujímavé pracovať hoci aj ako menej kvalifikovaná opatrovateľka v susednom Rakúsku než ako zdravotná sestra u nás v nemocnici alebo ambulancii.

Pre lekárov je najlákavejšie blízke zahraničie. Predovšetkým veľa Slovákov študuje a potom ostáva pracovať v Česku. Len v roku 2015 pracovalo v Čechách 1 963 lekárov zo Slovenska.

Nasleduje Nemecko a Anglicko, kam odišlo pracovať veľa slovenských akademikov. V Nemecku napríklad slovenskí lekári tvoria 2,14 % zo všetkých zahraničných lekárov. V Rakúsku zas tvoria Slováci v prepočte na počet obyvateľov najväčšiu skupinu zahraničných lekárov. Celkovo je 5,9 % všetkých zahraničných lekárov v Rakúsku zo Slovenska. A 920 lekárov zo Slovenska pracuje aj pre NHS (National Health Service) vo Veľkej Británii.

Absolútny počet lekárov zo Slovenska pracujúcich v Rakúsku v porovnaní s niektorými krajinami EÚ

Počet zahraničných lekárov v Rakúsku z krajín EÚ v prepočte na 100 000 obyvateľov domácej krajiny v roku 2020