Spájame slovenské a zahraničné skúsenosti pre lepšie zdravotníctvo na Slovensku.

Header ZaLepšieZdravotníctvo

Správa o mobilných odberových miestach (MOM), ktorú vydal Národný kontrolný úrad (NKÚ) je nemilým prekvapením z dieľne inak veľmi aktívnej a prospešnej inštitúcie. Dlho očakávaný dokument, ktorý sa mal pozrieť na celú problematiku testovania počas pandémie ochorenia Covid-19 a špeciálne na mobilné odberové miesta je pripravený veľmi neodborne, až tendenčne.

Táto citlivá téma, ktorú verejnosť vníma často negatívne ako symbol nadmerného testovania a akého si "kupovania" si dočasnej slobody od inak prísnych obmedzení pohybu, si vyžaduje dôkladnú analýzu a objektívne zhodnotenie situácie, čo žiaľ táto analýza neprináša. 

Kde vidím hlavné negatíva predloženej analýzy? 

  1. Otázna objektivita

Sprava je založená na dohadoch, odhadoch, analýzach dostupných zdrojov, ktoré spochybňujú jej presnosť a objektivitu. Kontrolóri sa  zjavne problematikou nezaoberali do detailu, o spoluprácu nepožiadali ani bývalých zamestnancov Ministrerstva zdravotníctva (MZ), ktorí v tom období na MZ  pôsobili a mali testovanie, resp. MOM na starosti a očividne sa nepýtali ani iných inštitúcií, ktoré testovanie mali v kompetencii.  Kľúčovým zistením  celej analýzy je skutočnosť, že došlo k vymazaniu dokumentácie testovania v eZdraví. Tento čin sa podľa NKU stal za tejto vlády, koncom roka 2023. Toto tvrdenie NKU musí byť dôkladne vyšetrené, lebo inak nevieme objektívne zhodnotiť celý manažment testovania.

  1. Veľké metodologické chyby

V celom dokumente je viacero metodologických chýb, spomeniem hádam tú najzávažnejšiu. Analýza ani nezaregistrovala, že MOM nespadali len do kompetencie Ministerstva zdravotníctva, ale kompetenčne vlastné MOM mali aj ďalšie ministerstvá - školstva, hospodárstva, vnútra. MOM-ky boli na školách, v závodoch, v obciach a mestách a tie si spravovali samostane jednotlivé ministerstvá. Rovnako niektoré MOM financovali zdravotné poisťovne - v nemocničných zariadeniach alebov laboratóriách. Ministerstvo zdravotníctva pre nich len vydávalo metodologické usmernenia, ale celý manažment  prebiehal mimo MZ. Ministerstvo zdravotníctva manažovalo len MOM, ktoré boli zriadené prostredníctvom výziev. Rovnako sa v analýze zmiešavajú mobilné odberové miesta pre PCR a Ag testy, ktoré mali rozdielne financovanie, manažment, aj indikáciu. 

  1. Zavádzajúce informácie

V dokumente sa uvádza viacero zavádzajúcich tvrdení, ako napríklad, že „podstatná časť MOM vznikla a bola financovaná na základe výziev vyhlásených MZ SR“. V skutočnosti iba približne štvrtina MOM-iek bola založená prostredníctvom výziev MZSR. Počet subjektov MOM po piatich kolách výziev k 1.4.2021 bol 746. Analýza ďalej uvádza, že ku viacerým MOM neboli dohľadateľné IČO, pričom zmluvy s MOM založenými na základe výziev MZSR sú verejne dostupné a každá obsahuje „IČO“ prevádzkovateľa. Počty MOM sa zverejňovali pravidelne na webe MZ, aj na webovej stránke korona.gov.sk. Pri otázke nehospodárnosti je potrebné zobrať do úvahy, že materiálno-technické vybavenie, personálne zabezpečenie a hygienický štandard, podľa ktorého sa vyrátala platba za činnosť MOM bol pripravovaný v spolupráci s odborníkmi na epidemiológiu a Úradom verejného zdravotníctva. Po určitom období a nadobudnutí skúseností došlo k ich úprave a následne aj redukcii ceny, čo analýza vôbec nespomína. 

  1. Ignorovanie okolností

MOM vznikali z dôvodu zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie, v čase silnejúcej druhej vlny ochorenia Covid-19, kedy ešte nebolo široko dostupné očkovanie a jedinou možnosťou ako zabrániť nekontrolovanému šíreniu ochorenia bol tvrdý lockdown alebo masívne testovanie. Zároveň analýza neporovnáva vtedajší stav s okolitými krajinami, respektíve či existovalo efektívnejšie alternatívne riešenie. MOM-ky boli zriadené a prevádzkované iba na nevyhnutný čas. Tie, ktoré vznikli prostredníctvom výziev MZSR, boli v prevádzke 8 mesiacov, od novembra 2020 do júna 2021. Geografická a časová dostupnosť testovania na celom území Slovenska bola vďaka vysokému počtu MOM počas druhej vlny pandémie viac ako dobrá.

  1. Neodôvodnené vyvodzovanie záverov

V analýze sa viac krát opakujú závery, ktoré nie sú podložené jasnými dôkazmi. Príkladom môže byť hodnotiaci záver že, „MZSR nezabezpečilo dostatočnú mieru koordinácie procesov“. V celom procese testovania bolo na koordináciu procesov zriadené Krízové koordinačné centrum a to veľmi dôkladne, na dennej báze monitorovalo a koordinovalo testovanie na MOM-kách zriadených Ministerstvom zdravotníctva. Nie je pravda ani vyjadrenie NKU, že MOM boli bez kontroly. Kontrola  MOM bola v rukách Regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RUVZ), pri zistení nedostatkov došlo vo viacerých prípadoch k ďalšiemu nepodpísaniu dodatku k zmuve a tým zrušeniu MOM. NKU napáda aj spôsob a dĺžku trvania výziev. Tu je potrebné zohľadniť časové hľadisko, pretože rýchly vznik MOM mohol byť uskutočnený len prostredníctvom výziev, do ktorých sa mohli prihlásiť akýkoľvek uchádzači po splnení požadovaných kritérií a po ukončení výzvy museli byť všetci MZ akceptovaní. Dĺžka trvania výziev bola stanovená na krátku dobu práve preto, aby nedošlo k extrémnemu naplneniu siete. Prostredníctvom dodatkov k zmluvám sa platby MOM postupne optimalizovali, naviazali na minimálne počty Ag testov za jeden deň, respektíve došlo k úprave materiálno-technického a personálneho zabezpečenia a tým aj redukcii  celkovej platby. 

Bolo teda testovanie nástrojom na zvládnutie pandémie alebo sme naozaj testovali príliš veľa a s malým úspechom? 

Žiaľ odpoveď na túto kľúčovú otázku analýza NKU neposkytuje. Možno aj preto, že situáciu na Slovensku neporovnáva s okolitými krajinami a alternatívnymi riešeniami. Ak by sme chceli hodnotiť počet vykonaných testov na Slovensku a v okolitých krajinách, tak by sme prišli na rôzne stratégie testovania. Slovensko v prepočte na obyvateľa vykonalo viac testov ako susedná Česká republika, ale výrazne menej testov ako Rakúsko (Slovensko 9 testov na obyvateľa, Česká republika 5 testov na obyvateľa a Rakúsko dokonca 21 testov na obyvateľa).

Ak porovnáme úmrtnosť na ochorenie Covid-19 v druhej vlne pandémie v Českej republike, v Rakúsku a na Slovensku, tak úmrtnosť na 100 000 obyvateľov bola podľa dát z Johns Hopkins Coronavirus Resource Center v druhej vlne najvyššia v Česku (287 úmrtí), nasledovalo Slovensko (232 úmrtí) a následne Rakúsko (146 úmrtí).  Na tento parameter vplývajú viaceré faktory.  Do akej miery tu zohrávalo svoju úlohu aj masívne testovanie je na diskusiu.  

Rovnako je otázne nakoľko a či vôbec vyššia miera testovania v Slovenskej republike počas druhej vlny pandémie spôsobila nižší prepad HDP, a teda či masívne testovanie malo pozitívny efekt na hospodárstvo krajiny  – Slovensko malo podľa Eurostatu v roku 2020 nižší prepad HDP ako okolité krajiny. (z +2,3 v roku 2019 na -2,6 v roku 2020, v Českej republike bol prepad z 3,6 v roku 2019 na -5,3 v roku 2020, v Rakúsku z +1,8 v roku 2019 na -6,3 v roku 2020). Na overenie tohoto predpokladu by bolo potrebné detailnejšie analytické zhodnotenie.  

Bolo testovanie prostredníctvom MOM neefektívne? 

Analýza NKÚ si na viacerých miestach odporuje. Na jednej strane hovorí o neefektivite, poukazuje na MOM, ktoré vykazovali vysokú pozitivitu testov alebo vykonali veľmi málo testov, ale nezohľadňuje typ MOM. Mohlo ísť aj o MOM v ambulanciách, v laboratóriách, resp. MOM, ktoré boli v činnosti len veľmi krátke obdobie. Okrem týchto "nehospodárnych" MOM analýza poukazuje na to, že medián jednotkových výdavkov na jeden Ag test pri štátom kontrolovanom systéme MOM bol 3,96 eura za jeden Ag test. V čase pandémie poskytovali komerčné MOM-ky testovanie za niekoľko násobne vyššiu cenu, až do 25 eúr. A aj po zrušení MOM-iek z výziev MZ SR, od 1.7.2021 poskytovali komerčné MOMky antigénové testovanie za priemernú cenu 15 EUR. Z toho vyplýva, že štátom regulované MOM boli skôr nákladovo hospodárne ako naopak.  

Záverom:

Celkovo Slovensko testovalo viac ako susedná Česká republika, ale výrazne menej ako napr. Rakúsko. Či bola taktika masívneho testovania vrátane celoplošného testovania správna, o tom by sa mala viesť odborná diskusia v kontexte alternatívnych riešení a limitácií masívneho antigénového testovania. Dve kolá celoplošného testovania znížili prevalenciu ochorenia o 58 % v priebehu 1 týždňa v 45 okresoch.  Tento pozitívny efekt však nevydržal dlho,  a preto je legitímne vrátiť sa k tejto problematike a rozanalyzovať dôvody a konzekvencie. 

V čom sa odborná verejnosť zhoduje je opodstatnenosť testovania v ohniskách nákazy s vysokou incidenciou ochorenia. Kriticky by sme mali zhodnotiť niektoré opatrenia, ktoré ani z epidemiologického hľadiska nedávali zmysel. Napríklad potrebný negatívny test pri športovaní v prírode, rovnako dĺžku platnosti negatívneho antigénovéhio testu, ktorá bola naviazaná na epidemiologickú situáciu v tom ktorom okrese.  

Snaha o retrospektívne zhodnotenie testovacej stratégie, vrátane manažmentu je opodstatnená, no spôsob akým sa k tejto problematike pristupuje je veľmi nešťastný. Pripomína politickú objednávku a snahu za každú cenu spochybniť rozhodnutia vtedajšej vlády a vyvolať v spoločnosti dojem, že sa tu testovalo hlava - nehlava a na testovaní niekto rozprávkovo zbohatol. Tak ako v iných krajinách, aj na Slovensku sa urobili počas pandémie chyby. Aj v manažmente, aj v individuálnych zlyhaniach na strane poskytovateľov pri nedodržiavaní predpisov a  obchádzaní pravidiel. A určite sa našli aj tí "šikovní", ktorí na kríze a pandémii zarobili. Vyšetrujme to, pátrajme napríklad po tom ako sa niektorí poskytovatelia MOM vedeli tak rýchlo pripraviť a vo výzvach získať viacero MOM. Alebo po špekulantoch, ktorí obchádzali pravidlá a podmienky, nemali prítomný predpísaný počet zamestnancov, nerešpektovali metodologické pokyny. Tieto veci treba prešetriť a  prípadne aj vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Ale nemôžeme sa tváriť, že testovanie bol nezmysel, alebo že by sme v tejto problematike čo sa týka manažmentu  urobili fatálne chyby. Primárny cieľ, a to zabezpečiť široko dostupné, bezpečné a ekonomicky únosné testovanie na redukciu šírenia koronavírusu, sa predchádzajúcej vládnej garnitúre podarilo zabezpečiť. 

Kľúčovou otázkou, aj po zmätočnej analýze NKU naďalej ostáva, či to bude nabudúce lepšie.