Reforma záchrannej zdravotnej služby sa pripravovala niekoľko rokov. Prináša zásadné organizačné a štrukturálne zmeny.

K nim patrí vznik novej telefónnej linky 116117, ktorá by mala odťažiť tiesňovú linku 112. Táto linka by mala pomáhať lepšie manažovať pacientov, ktorí nie sú v bezprostrednom ohrození života. Rovnako aj legislatívne ukotvenie rendez-vous (RV) systému, ktorý bude na vybraných miestach optimalizovať výjazdy rýchlej lekárskej pomoci (RLP). Ďalej reforma diferencuje ďalšie vozidlá záchrannej zdravotnej služby, ktoré doteraz v systéme neboli. Ide o kombinovanú službu RLP/RZP, teda službu, ktorá v denných hodinách je službou s lekárom a v nočných hodinách je namiesto lekára v službe záchranár s rozšírenými kompetenciami. Rovnako sa zavádza aj špecializovaná Š-RZP, v ktorej  by mal byť záchranár-špecialista s novou špecializáciou – starostlivosť o kriticky chorých, ktorý bude mať rozšírené kompetencie a bude nahrádzať vybrané RLP posádky. Reforma prináša aj vznik detskej mobilnej intenzívnej jednotky (MIJ), ktorá bude zabezpečovať prevozy kriticky chorých detí. Zákonom teraz vzniká aj úplne nová služba, takzvaná ambulancia špecializovanej prepravy (AŠP), ktorá by mala prevážať pacientov, ktorí nespadajú do prevozov dopravnej zdravotnej služby a zaťažujú vozidlá rýchlej zdravotnej pomoci. A v neposlednom rade, vzniká aj ambulancia asistenčnej zdravotnej služby (AAZS), ktorá bude na komerčnej báze zabezpečovať dozor na hromadných podujatiach.  

Formy posádok ZZS, tmavým nové posádky

Ako sa táto diverzifikácia prejaví v praxi? Primárnym zámerom je zabezpečiť lepšiu dostupnosť záchrannej zdravotnej služby pre kriticky chorých pacientov. Či to tak naozaj bude, ukáže až skutočná prax. Legislatívny rámec to umožňuje. Členenie, ktoré vymedzuje novoprijatý zákon však môže spôsobiť aj problematické rozhodovanie ktorá posádka kam pôjde. Pre správne nastavenie systému je nevyhnutná dobrá a odborná koordinácia medzi operačným strediskom a dostupnými službami záchrannej zdravotnej služby. Možno je ešte kľúčovejšia, ako rôzne typy záchranných vozidiel. Reforma na operačné stredisko akoby zabudla. Novovytvorené formy záchrannej zdravotnej služby môžu byť predzvesťou toho, že Slovensko sa chce v budúcnosti uberať cestou záchrannej zdravotnej služby postavenej na činnosti záchranárov a významne redukovať počty lekárov slúžiacich v posádkach záchrannej zdravotnej služby. Kombinované RLP/RZP a predovšetkým Š-RZP to naznačujú. Zatiaľ nie je zverejnená sieť ako a kde budú tieto posádky pôsobiť. Je predpoklad, že v ďalšom období sa ich počty znásobia. V kontexte nedostatku lekárov a akademizácii záchranárov na Slovensku je to legitímny proces, no pri jeho realizácii sa musí dbať na bezpečnosť pacienta, rovnako dostupnosť najbližšieho nemocničného zariadenia. Zriadenie detskej mobilnej intenzívnej jednotky, ako aj ambulancie asistenčnej zdravotnej služby sa dá hodnotiť priaznivo. Negatívne vnímam snahu o zavedenie ambulancií špecializovanej prepravy, ktorá by mala byť o niečo viac ako dopravná zdravotná služba, ale o niečo menej ako rýchla zdravotná služba. Obávam sa, že táto služba môže byť zneužívaná ako „lacný“ taxík a z môjho pohľadu je zbytočná. Malo dôjsť ku reorganizácii dopravnej zdravotnej služby, ktorá sa v súčasnej podobe vymkla spod kontroly, prevláda v nej divoký konkurenčný boj a operačné stredisko nemá nad dopravnou zdravotnou službou žiadnu kontrolu a možnosti ju ovplyvňovať. Žiaľ, reforma sa dopravnej zdravotnej služby vôbec nedotkla a naopak, prichádza s akýmsi podivným konceptom ambulancie špecializovanej prepravy, ktorý zaváňa už dopredu pripraveným biznisovým modelom. 

Ďalšie zmeny záchrannej zdravotnej služby

Keďže sa zavádza viacero typov záchrannej zdravotnej služby, nový zákon umožňuje aj inú ako nepretržitú prevádzku. Nový zákon dáva Ministerstvu zdravotníctva aj kompetenciu ustanoviť sieť záchrannej zdravotnej služby nižším právnym predpisom. Počíta sa s vybudovaním viac ako päťdesiatich nových staníc záchrannej zdravotnej služby (ZZS) financovaných z Plánu obnovy a odolnosti. Podľa schválenej legislatívy sa lepšie materiálne vybavia ambulancie ZZS, pribudnú povinné nové prístroje a lieky. Zákon dáva priestor aj na zmenu kompetencií záchranárov, záchranár špecialista bude môcť vykonávať viaceré úkony, ktoré dnes môže vykonávať iba lekár. Zavádzajú sa aj indikátory kvality, na základe ktorých sa budú môcť  objektívne porovnávať a kontrolovať jednotlivé posádky ZZS.

Mnohé tieto zmeny sú pozitívnym prínosom, hoci zákon necháva Ministerstvu zdravotníctva pomerne veľkú voľnosť čo sa týka vykonávacích predpisov. Kľúčové je nastavenie novej siete ZZS tak, aby sa urýchlil dojazd vozidiel ku pacientovi v núdzi. Pri tvorbe siete sa nedajú vylúčiť politické vplyvy a treba dúfať, že rozmiestnenie a druh záchrannej zdravotnej služby na konkrétnom mieste bude stanovený predovšetkým na základe časovej a geografickej dostupnosti. Otázne ostáva, či sa podarí zrealizovať výstavbu nových staníc ZZS v požadovanom termíne tak, aby neboli ohrozené financie z Plánu obnovy a odolnosti. Vyššie kompetencie záchranárov je dlho horúco diskutovaná téma v odbornej verejnosti. Na jednej strane rozumiem súvislostiam a potrebe rozširovania kompetencií záchranárov, no na druhej strane treba zabezpečiť bezpečnosť a správne postupy pri kritických stavoch pacientov v ohrození života. Tu je potrebné zohľadňovať aj časovú dostupnosť napríklad do najbližšej nemocnice. Najmä v odľahlejších oblastiach sú lekárske skúsenosti dôležité na správnu diagnostiku a započatie život zachraňujúcej terapie alebo rozhodnutia ponechať pacienta v domácom prostredí. Rovnako je nevyhnutné, aby sa dopracovali štandardné diagnostické a terapeutické postupy, podľa ktorých by sa malo v prípade život ohrozujúcich stavov postupovať.

Výberové konania na záchrannú zdravotnú službu

Výberové konania na záchrannú zdravotnú službu sa prijatím novely zákona a pozmeňujúcich návrhov čiastočne menia. Najvýznamnejšou zmenou je, že výberové konanie a jeho organizáciu preberá z ministerstva zdravotníctva operačné stredisko. V zákone sa rovnako zadefinovalo, že maximálny počet staníc ZZS, ktoré bude prevádzkovať jeden poskytovateľ sa limituje na 25%. Do súťaže sa budú môcť zapojiť aj prevádzkovatelia, ktorí majú dlhy napríklad v sociálnej poisťovni.  Uchádzači budú ďalej povinní preukázať, že počas piatich rokov neporušili pri svojej činnosti zákaz nelegálnej práce. Novela zákona nemení zloženie výberovej komisie, ani spôsob ako sa má výberové konanie vykonať.

Táto časť novely zákona je najviac problematická. Aj v kontexte veľmi netransparentného výberového konania v roku 2019, ktoré sa konalo na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Výberovej komisii vtedy predsedal Michal Palkovič, ktorý je teraz riaditeľom ÚDZS. V päťčlennej komisii vtedy sedeli aj ľudia, ktorí boli v zrejmom konflikte záujmov. Z 328 bodov ZZS získala takmer tretinu (107 bodov) súkromná firma Life star emergency. Celé výberové konanie bolo napadnuté tak Úradom pre verejné obstarávanie, ako aj Európskou komisiou. Slovensku za porušenie zásad verejného obstarávania hrozila vysoká pokuta a prípad ešte stále nie je doriešený.

Napriek tomu sa v novele zákona zásadne nemenia podmienky výberu, nešpecifikuje výberová komisia, nezamedzuje možnému konfliktu záujmov, nenastavujú prvky transparentného výberu. Pozmeňujúci návrh, ktorý predložilo KDH neprešiel. Navrhovali sme v ňom aspoň verejné vypočutie uchádzačov, zadefinovali sme kto by mal byť vo výberovej komisii tak, aby sa zamedzilo potenciálnemu ovplyvňovaniu komisie. Žiaľ, tento návrh koalícia odmietla. Preto sa dá očakávať opäť veľmi netransparentná súťaž, ktorá môže ešte viac vytlačiť štátnu záchrannú službu zo svojich pozícií. Zákon nehovorí o žiadnej ani minimálnej sieti kritickej infraštruktúry, ktorú by si mal v tejto oblasti ponechať štát.

Rozhodnutie, ktoré urobil v roku 2004 bývalý minister Zajac, že aj ZZS sa môže postupne privatizovať, je exemplárnym príkladom ako sa zdeformovalo  slovenské zdravotníctvo. Kým vo väčšine krajín je ZZS v rukách verejnoprospešných organizácií a štátu, na Slovensku sa umožnilo tento segment privatizovať. Ešte minister Zajac nastavil štedré odmeňovanie, ktoré zo ZZS urobilo pre investorov lukratívnu záležitosť.  V súčasnosti je výška nákladov na ZZS, o ktorú sa bude na nasledujúcich 6 rokov súťažiť, vo výške takmer 1,3 miliardy eúr. Lukratívnosť je spôsobená aj tým, že body ZZS sú financované cenovým opatrením, ktoré dostatočne pokrýva náklady a umožňuje vytvárať zaujímavý zisk. Napríklad len firma Life star emergency mala v roku  2023 výnosy vo výške vyše 70  miliónov eúr a priznaný zisk vyše 5 miliónov eúr.

Je pre mňa nepochopiteľné prečo Slovensko nenasleduje napríklad Českú republiku, kde je ZZS delegovaná pod vyššie územné celky, nedochádza ku žiadnym výberovým konaniam, poskytuje vysoko kvalitné služby a napriek tomu dokáže hospodáriť vyrovnane. 

Zároveň som presvedčený o tom, že ZZS je súčasťou kritickej infraštruktúry štátu, má byť štátom kontrolovaná, rovnako ako napríklad hasičský alebo policajný zbor. Alebo si na Slovensku už vieme predstaviť aj to, že by sme polovicu policajného zboru predali súkromným spoločnostiam?

Prekvapuje ma nezáujem médií o túto dôležitú tému. Pokrytie v médiách bolo napriek intenzívnemu dvojdňovému prerokovávaniu v parlamente minimálne. Výberové konania musia prebehnúť v júni 2025. Neostáva nám nič iné, len to dôsledne sledovať. Verím, že si to tentoraz všimnú aj médiá na Slovensku.