Od júla platí na Slovensku novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá mení Lekársku službu prvej pomoci na Ambulantnú pohotovostnú službu. Rozdiel nie je len v rušení niektorých pohotovostných bodov (vrámci Slovenska ostane 51 spádových oblastí pre dospelých a 45 pre deti a dorast), ale aj v skrátení ordinačných hodín (po novom len do 22:00 hodiny). Je táto zmena koncepčným riešením?

Na svete sa každý rok vykoná približne 234 miliónov operácií, čiže každý rok je operovaný približne každý 30 človek. Vo vyspelých krajinách je incidencia tzv. veľkých komplikácií 3-16%, v rozvojových krajinách ešte vyššia. Celosvetovo utrpí komplikáciu spôsobenú operáciou približne každý 10. operovaný človek. Svetová zdravotnícka organizácia sa už v roku 2008 rozhodla programom ,,Safe surgery saves lifes,,(bezpečná chirurgia zachraňuje životy) bojovať za väčšiu bezpečnosť operácií.

Nebudem asi ďaleko od pravdy, ak poviem , že posledných 30 rokov sa problému sestier v slovenskom zdravotníctve nikto z kompetentných  nevenoval. Z jednoduchého dôvodu. Nikto kompetentný tam nebol. Ak by bol, nedopustil by, aby situácia zašla až takto ďaleko.

Napriek tomu, že dlhodobo pôsobím ako anesteziológ vo Veľkej Británii a situáciu na Slovensku sledujem len nepravidelne, dovoľte mi pár postrehov.

Systém spravodlivého prerozdelenia financií medzi nemocnicami na základe skupín súvisiacich diagnóz (DRG) je smutným príkladom toho, ako na Slovensku pristupujeme k reformám a zmene.

Duševné zdravie sa na Ministerstve zdravotníctva stalo na rok prioritou. Vznikol odbor duševného zdravia, ktorý dovtedy zaznávanú agendu zobral skutočne vážne. Napriek všetkým peripetiám a problémom s bezprecedentnou pandémiou téma duševného zdravia sa na Ministerstve zdravotníctva nestratila. 

Racionálne rozhodnutia sa v čase krízy a vypätých emócií nerodia ľahko. Snahu štátov získať pre svojich občanov čo najrýchlejšie tú najmodernejšiu a najúčinnejšiu liečbu využívajú farmaceutické spoločnosti na stupňovanie finančných požiadaviek a vyjednávanie pre štáty málo výhodných podmienok, napríklad vyžadovaním ručenia štátov za nežiadúce účinky nových farmaceutík.

Nedostatok zdravotníckeho personálu je u nás, ale aj vo svete narastajúci problém. Počet sestier na Slovensku patrí k najnižším spomedzi krajín EU ( 5,7 sestier na 1000 obyvateľov , pričom priemer krajín OECD je 9,1). Počet lekárov je porovnateľný s európskym priemerom (3,3/1000 obyvateľov, európsky priemer je 3,0), ale výraznejšie stúpa počet lekárov nad 55 rokov (v medziobdobí 2000-2013 z ca. 20% na 36%). Veľmi vážna je situácia u všeobecných lekárov, ktorí dosahujú priemerný vek 57 rokov.

Namiesto budovania trvalo udržateľného systému sme v zdravotníctve dovolili vybudovať systém, ktorý je neefektívny, nevýhodný pre nemocnice a v konečnom dôsledku poškodzuje pacienta a celú spoločnosť. 

Ústavná zdravotná starostlivosť na Slovensku sa nachádza v nelichotivej situácii. Vysoký investičný deficit, nedostatočná digitalizácia služieb, zlé procesné nastavenia, ako aj chýbajúci zdravotnícky personál vplýva na jej kvalitu a udržateľnosť.

Patient Data Management System (PDMS) je nástroj ako docieliť zvyšovanie kvality poskytovaných zdravotníckych služieb. Nemusí pritom ísť len o spravovanie dokumentácie pacienta, môžu sa v ňom integrovať aj štandardné diagnostické a terapeutické postupy (SOPs), ktoré prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti pacienta.

Interné predoperačné vyšetrenie na Slovensku už môžu vykonávať aj všeobecní lekári. V západných krajinách ho bežne vykonávajú anesteziológovia.

Preventívne prehliadky majú dôležité miesto v starostlivosti o naše zdravie. Avšak mali by sme sa zamyslieť nad tým, aby sme primárnu prevenciu (teda kontroly osôb v plnom zdraví) robili cielene, u vekových skupín kde prináša najväčší benefit, kvalitne, aby sme nimi dokázateľne  prispievali k zlepšeniu zdravia spoločnosti a individualizovane, s rešpektovaním individuálnych rizík tej ktorej osoby.

Po rokoch ľavicových vlád, kde na štrajk zo strany Lekárskeho odborového združenia (LOZ) akosi nebola chuť, hrozí Slovensku opäť ostrý štrajk nemocničných lekárov.

Riadenie a kontrola štátom riadených nemocníc na Slovensku dlhodobo stagnuje. Pretrváva silná politizácia, ktorá môže negatívne ovplyvňovať profesionalitu manažmentu.

Nová vláda začala boj s neviditeľným nepriateľom razantne. Zriadenie permanentného krízového štábu, kontrola štátnych hmotných rezerv, predstavenie plánu na zmiernenie dopadov pandémie na ekonomiku. V rezorte zdravotníctva sa skloňuje predovšetkým navýšenie testovania vírusu Covid - 19. Toto rozhodnutie je správne, napriek tomu sa musíme venovať aj otázke účelnosti.

Ministerstvo zdravotníctva si dalo za cieľ participovať na vytváraní medicínskych štandardov, a tak prispieť ku skvalitneniu zdravotnej starostlivosti. Pomôžu nové Vestníky Ministerstva zdravotníctva zmeniť súčasnú situáciu v prospech pacienta?