Od júla platí na Slovensku novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá mení Lekársku službu prvej pomoci na Ambulantnú pohotovostnú službu. Rozdiel nie je len v rušení niektorých pohotovostných bodov (vrámci Slovenska ostane 51 spádových oblastí pre dospelých a 45 pre deti a dorast), ale aj v skrátení ordinačných hodín (po novom len do 22:00 hodiny). Je táto zmena koncepčným riešením?

Bývalý minister Drucker presadil novelu zákona, ktorá súčasnú situáciu v pohotovostnej zdravotnej starostlivosti neposúva dopredu.  Ambulantná pohotovostná služba je dôležitou súčasťou zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala byť poskytovaná nepretržite. Vysokú horúčku, bolesti hrdla, vracanie alebo vysoký krvný tlak nemáme len do 22:00 hodiny. V týchto prípadoch treba odborne posúdiť či je situácia vážna a vyžaduje si hospitalizáciu, alebo sa dá liečiť ambulantne. Mala by byť prirodzenou súčasťou nepretržitej starostlivosti o pacienta.

Od júla sa táto činnosť na Slovensku bude vykonávať len do 22:00 hodiny. Potom sa majú pacienti v núdzi obrátiť na centrálny príjem v najbližšej nemocnici. Ten má ale za úlohu neodkladnú starostlivosť o pacientov v ohrození života. Menej závažné stavy by mali byť pokryté ambulantnou pohotovostnou službou.

Urgentné príjmy disponujú materiálno-technickým zabezpečením, ktoré umožňuje lepšiu a rýchlejšiu diagnostiku a v prípade vážneho stavu aj lepšiu náveznosť ďalšej zdravotnej starostlivosti. Preto dáva zmysel tieto zložky prepojiť. Ambulantná pohotovostná služba by mohla byť integrovaná priamo v centrálnom príjme nemocnice.

 V takto vzniknutom integrovanom urgentnom centre by sa mohla prepojiť pohotovostná ambulantná a ústavná zdravotná starostlivosť.

Zloženie integrovaného urgentného centra:

1. centrálny príjem nemocnice so „šokovými“ miestnosťami pre najťahších pacientov (polytraumy, reanimácie, ventilovaní pacienti), s urgentnou konzervatívnou ambulanciou (zastupujúcou nechirurgické odbory) a urgentnou operatívnou ambulanciou (zastupujúcou chirurgické odbory) pre stredne závažné stavy, ktoré si môžu vyžiadať hospitalizáciu.
2. ambulantná pohotovostná služba, ktorá by sa mala venovať menej závažným stavom, ktoré môžu byť liečené ambulantne.

Nevyhnutnou súčasťou celého systému by mal byť dobre fungujúci centrálny dispečing (call centrum), ktorý pacientov v núdzi triedi a správne naviguje. V prípade ohrozenia života by mala byť k pacientovi vyslaná rýchla lekárska/zdravotná pomoc. Vo veľkých mestách s vyššou hustotou výjazdov je nevyhnutné etablovať takzvaný rendez-vouz systém (systém, v ktorom pri výjazde za pacientom sú posielané dve vozidlá. Záchranné vozidlo „sanitka“ so záchranármi a menšie vozidlo s lekárom a vodičom. Lekár tak v „sanitke“ môže pacienta zhodnotiť, stabilizovať a prípadne poslať so záchranármi do nemocnice, kým on v druhom vozidle môže ísť za ďalším pacientom).

V prípade stredne závažných stavov, ktoré si môžu vyžiadať hospitalizáciu a zachovanej mobilite pacienta by malo call-centrum pacientov navigovať na najbližší centrálny príjem v nemocnici.

Menej závažné stavy by mali byť v prípade zachovanej mobility nasmerované do ambulancie ambulantnej pohotovostnej služby.

Pre pacientov, ktorí nemôžu prísť osobne do ambulancie a ich zdravotný stav znesie odklad, by mali mať možnosť domácej návštevy ambulantným pohotovostným lekárom.

Pre paliatívnych a umierajúcich pacientov s obzvlášť komplexnými problémami je žiadúce prepojenie so špecializovanou ambulantnou paliatívnou službou. Táto 24 hodinová pohotovostná starostlivosť (na telefóne) by mala zabezpečiť adekvátnu symptomatickú starostlivosť o pacientov doma, v domovoch ošetrovateľských služieb a zamedziť prebytočným hospitalizáciám v nemocnici.

Okrem týchto zložiek nepretržitej starostlivosti o pacienta by sa mala zvážiť aj potreba pohotovostnej ošetrovateľskej služby. Pribúdajú pacienti, ktorí okrem medicínskej starostlivosti potrebujú intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť (mokvajúce rany, preležaniny, extrémne adipózni pacienti, pacienti na umelej výžive, atď). Takáto služba by výrazne pomohla pacientom a ich príbuzným a umožnila zotrvanie aj komplikovanejších prípadov v domácom prostredí.

Vytvorenie a celoplošné pokrytie týmito službami vidím v kontexte demografického vývoja ako nevyhnutný dlhodobý cieľ. Aby nedochádzalo k zneužívaniu systému, je potrebná sociálne únosná spoluúčasť pacienta.

Obr. 1: Návrh integrovanej pohotovostnej služby

Call centrum – skúsení záchranári, ktorí vedia telefonicky zhodnotiť situáciu a nasmerovať pacienta na adekvátnu starostlivosť

Ambulancia ambulantnej pohotovostnej služby - integrovaná v nemocničnom centrálnom príjme otvorená v pracovné dni od 20:00, cez víkend a dni pracovného pokoja nepretržite, s možnosťou výjazdu k imobilným pacientom. Slúžiaci lekári – všetci, ktorí majú ambulantnú prax, nielen lekári prvého kontaktu, ale aj špecialisti do určitého veku. V pracovné dni do 20:00 by mala jej činnosť zabezpečovať jedna ambulancia všeobecného lekára v regióne otvorená na rotačnej báze od 12:00 do 20:00.

Špecializovaná ambulantná paliatívna služba – služba na telefóne, krízové situácie pri umierajúcich a  paliatívnych pacientoch, prehliadky mŕtvych po 20:00, vykonávať by ju mali paliatívni lekári, resp.  lekári s paliatívnym kurzom.

Pohotovostná ošetrovateľská služba – výmena močových katétrov, výmena infúzie, ošetrenie rán imobilných pacientov, pomoc pri páde bezvládnej osoby, atd. – služba na telefóne. Povinnosť služby – všetky ADOS-ky.

Rýchla lekárska/zdravotná pomoc – Rendez-vous systém pri vyššej frekvencii výjazdov.

Centrálny príjem v nemocniciach – so „šokovými“ miestnosťami, urgentnou konzervatívnou a operatívnou ambulanciou