ACE inhibítory sú lieky na liečbu vysokého krvného tlaku a srdcovej nedostatočnosti. Patria ku najčastejšie predpisovaným liekom. Na Slovensku je ich ročná spotreba viac ako 26 miliónov balení. Hoci je ich cena v porovnaní s inými molekulami nízka, pri danom objeme sú aj eurové rozdiely v platbách za porovnateľné lieky dôležité.  

Anglické zdravotníctvo (NHS) prechádza hlbokou krízou: dramatický nedostatok lôžok, rekordne dlhé čakacie doby na urgentnom príjme a závratný dlh zdravotného sektoru presahujúci 2 miliardy libier len za rok 2016. Napriek všetkému si ako doktor pracujúci v Anglicku NHS nesmierne vážim. Je to sociálny systém zabezpečujúci vysoký stupeň starostlivosti každému pacientovi bez ohľadu na finančný status. Určiť jeden dôvod stojaci za momentálnou krízou je skoro nemožné. Konzervatívci sú presvedčení, že systém je príliš liberálny a koketujú s myšlienkou prehĺbenia spolupráce so súkromným sektorom. Ja, ale nesúhlasím. Skúsenosti ma presvedčili, že súkromníci parazitujú na štátnom zdravotnom systéme, čo často vedie k zbytočným vyšetreniam, nepotrebne dlhým hospitalizáciám a nevôľu liečiť ťažkých pacientov v univerzitných nemocniciach, ktorí sú zvyčajne veľmi finančne nároční. Zámerom už nie je to najlepšie pre pacienta, ale finančne výhodný liečebný postup.

Duševné zdravie sa na Ministerstve zdravotníctva stalo na rok prioritou. Vznikol odbor duševného zdravia, ktorý dovtedy zaznávanú agendu zobral skutočne vážne. Napriek všetkým peripetiám a problémom s bezprecedentnou pandémiou téma duševného zdravia sa na Ministerstve zdravotníctva nestratila. 

V dnešnej dobe informačných technológií sa stáva uchovávanie, spracovanie a analytika dát veľmi silným nástrojom na ovplyvňovanie verejnej mienky a často aj politických rozhodnutí. Ak nie sú úmysly analýz vo verejnom záujme, môže to viesť k celospoločensky zlým rozhodnutiam a ku kriveniu systému ako celku.

Blížia sa voľby do nároného parlamentu a väčšina politických strán predstavila svoju víziu rozvoja zdravotníctva. Volebné programy s väčšou alebo menšou intenzitou prinášajú riešenia ako zvrátiť nepriaznivý stav v slovenskom zdravotníctve. Aká bude politická realita po voľbách a ktoré riešenia preniknú do programového vyhlásenia vlády je otázne. Prinášame prehľad 10 najvýznamnejších výziev slovenského zdravotníctva z nášho pohľadu.

V Bratislave sa opäť uvažuje o modernej Univerzitnej nemocnici (UNB). V novom koncepte Ministerstva zdravotníctva (MZ) by ju mali tvoriť nemocnice Ružinov a Rázsochy. Ostatné zariadenia, ktoré v súčasnosti tvoria Univerzitnú nemocnicu, by sa mali pretransformovať na jej partnerov. Počet lôžok štátnych nemocníc v Bratislave by mal po reorganizácii vzrásť zo súčasných 2 284 na 2 357.

Štátne nemocnice sa naďalej zadlžujú. Dlhy, ktoré nie sú schopné splácať, každým rokom rastú a po určitom období ich štát oddlží.

Problém so zdravotníckym personálom sa netýka len Slovenska. WHO odhaduje, že do roku 2030 bude celosvetovo chýbať až 18 miliónov zdravotníkov na to, aby sa dosiahla univerzálna zdravotná starostlivosť vo všetkých krajinách sveta.

Namiesto budovania trvalo udržateľného systému sme v zdravotníctve dovolili vybudovať systém, ktorý je neefektívny, nevýhodný pre nemocnice a v konečnom dôsledku poškodzuje pacienta a celú spoločnosť. 

Ústavná zdravotná starostlivosť na Slovensku sa nachádza v nelichotivej situácii. Vysoký investičný deficit, nedostatočná digitalizácia služieb, zlé procesné nastavenia, ako aj chýbajúci zdravotnícky personál vplýva na jej kvalitu a udržateľnosť.

Po rokoch ľavicových vlád, kde na štrajk zo strany Lekárskeho odborového združenia (LOZ) akosi nebola chuť, hrozí Slovensku opäť ostrý štrajk nemocničných lekárov.

Vláda SR bude presadzovať, aby bola do piatich rokov vybudovaná komplexná koncová univerzitná nemocnica v Bratislave na Rázsochách. Pre zrýchlenie jej výstavby pripraví zákon o strategickej investícii – Lex Rázsochy.  (Programové vyhlásenie vlády) 1

Na Slovensku vydávame na lieky vyše miliardu eúr ročne. Napriek tomu, že cena za ktorú lieky nakupujeme patrí medzi najnižšie v Európe, utrácame za nich viac ako štvrtinu rozpočtu na zdravotníctvo. Je to viac ako podiel väčšiny krajín OECD, ktorý sa pohybuje medzi 15-20%. Aké sú dôvody? Míňame na lieky priveľa? 

Riadenie a kontrola štátom riadených nemocníc na Slovensku dlhodobo stagnuje. Pretrváva silná politizácia, ktorá môže negatívne ovplyvňovať profesionalitu manažmentu.

Má rozdelenie na základné zdravotné poistenie a pripoistenie zmysel?

Základné zdravotné poistenie by malo na báze solidarity pokrývať komplexnú zdravotnú starostlivosť zameranú na dosiahnutie cieľa - udržanie a nápravu zdravia, liečbu akútnych a chronických ochorení, rovnako ako následnú a paliatívnu zdravotnú starostlivosť.

Na Slovensku utíchli argumentačné boje o to, či zdravotné poisťovne môžu vytvárať zisk, či je možné, aby akcionármi zdravotných poisťovní a koncových zdravotníckych zariadení v ústavnom, amblantnom a lekárenskom sektore mohli byť identické spoločnosti. Celý záujem verejnosti a odborných skupín sa, po neúspešnom pokuse o zákaz zisku zdravotných poisťovní a prehratom arbitrážnom konaní, sústredil na nehospodárnosť a rozkrádanie v predovšetkým štátnom sektore. Pritom táto otázka je zásadná pre spravodlivé nastavenie celého zdravotníckeho prostredia a ochrany deformácie trhu. Podnetom Lekárskeho odborového združenia o krížovom vlastníctve by sa mala zaoberať Európska komisia. Ako majú tieto otázky vysporiadané vyspelé demokratické krajiny v Európe ?

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté, vraví známe príslovie. Po 14. rokoch lekárskej práce v zahraničí vidím, aký veľký je rozdiel medzi slovami a činmi, vyjadreniami a realitou. Zdravotníctvo sa z povahy princípu nikde na svete neriadi ľahko, jednoducho a bezbolestne, na vlastnej koži som to videl v Nemecku aj v Rakúsku, čo sa deje na Slovensku je však úplne iná káva.