Na Slovensku vydávame na lieky vyše miliardu eúr ročne. Napriek tomu, že cena za ktorú lieky nakupujeme patrí medzi najnižšie v Európe, utrácame za nich viac ako štvrtinu rozpočtu na zdravotníctvo. Je to viac ako podiel väčšiny krajín OECD, ktorý sa pohybuje medzi 15-20%. Aké sú dôvody? Míňame na lieky priveľa?
V roku 2016 boli celkové výdavky na lieky na Slovensku vo výške 1,85 % z HDP, pričom priemer štátov OECD predstavoval 1,41 %. Po prepočte na jedného obyvateľa vydávalo Slovensko v roku 2015 na farmaceutiká 553 dolárov, čo bolo len o málo menej ako priemer krajín OECD (565 dolárov).
Medzinárodné porovnania vrámci krajín OECD
Medzinárodné porovnania, o ktoré sa argumentácia slovenskej farmaceutickej nadspotreby opiera (podiel výdavkov na farmaceutiká z celkového HDP a z celkových nákladov na zdravotníctvo, respektive výdavky na farmaceutiká na jedného obyvateľa a rok), sú do značnej miery ovplyvnené metodologickými limitáciami.
Slovensko započítava do medzinárodnej štatistiky výdavkov na lieky aj farmaceutické produkty (non durable goods), a to môže byť dôvodom navýšenia slovenských výdavkov za túto komoditu o niekoľko percent. V medzinárodnom porovnaní krajín OBSE sa ďalej nezohľadňuje rozdielna daň z pridanej hodnoty na lieky medzi jednotlivými krajinami (napríklad Slovensko má zníženú sadzbu DPH na lieky 10%, v Nemecku je na lieky jednotná 20% sadzba DPH). V pravidelnom štatistickom porovnaní sa nezohľadňuje ani rôzna veľko- a maloobchodná prirážka medzi jednotlivými krajinami.
Napriek tomu je dynamika rastu slovenských výdavkov na farmaceutiká (2005 – 2013) nápadne vyššia ako porovnateľných krajín v regióne. Vo väčšine krajín OECD stúpali celkové výdavky na zdravotníctvo rýchlejšie ako výdavky na lieky. Priemerný nárast celkových výdavkov na lieky krajin OECD predstavoval v tomto období len 0,7% a viacerým krajinám sa dokonca podarilo zaznamenať negatívny rast výdavkov (napríklad Česká republika). Na Slovensku presiahol rast výdavkov na lieky 2% (Graf 1).
Graf 1: Ročné reálne výdavky na farmaceutiká v pomere ku ročným celkovým reálnym výdavkom na zdravotníctvo v období 2005 – 2013. Priemer OECD predstavoval 0,7 % nárast ročných priemerných výdavkov na lieky a 2,4% ročný priemerný nárast celkových výdavkov na zdravotníctvo.
Dynamika nárastu výdavkov na lieky Slovenskej republiky je napriek metodologickým limitáciám vyššia ako väčšiny krajín OECD.
Aké sú hlavné dôvody?
Reálna potreba farmaceutík
Pre stanovenie reálnej potreby farmaceutík je dôležité poznať skladbu populácie, zohľadniť ekologické a etnické rozdiely a predovšetkým poznať lokálnu chorobnosť. Na spotrebu liekov významne vplýva aj fungovanie zdravotného systému ako celku. Ak sú nedostatočne nastavené procesy včasného záchytu ochorení, je nízka primárna prevencia alebo sú nedostatočne zohľadňované štandardné terapeutické postupy, môže to mať vplyv na nadbytočnú, ale aj nedostatočnú medikáciu pacientov. V medzinárodných porovnaniach sa tieto rozdiely nezohľadňujú, čo môže čiastočne deformovať Reálna potreba farmaceutík závisí od:
- demografie populácie
- výskytu, závažnosti a záchytu ochorení v populácii
- náhleho vypuknutia ochorení (epidémií)
- zmeny medicínskych štandardov a zaužívaných medicínskych postupov
V medzinárodných porovnaniach sa tieto rozdiely nezohľadňujú.
Slovensko s očakávanou priemernou dĺžkou života 76 rokov nedosahuje priemer štátov OECD (81 rokov) a o 2 roky zaostáva aj za Českou republikou. Vo viacerých ukazovateľoch – úmrtnosti na kardiovaskulárne a onkologické ochorenia, strednej dĺžke života v zdraví sa Slovensko v medzinárodných porovnaniach s krajinami OECD umiestňuje na posledných nelichotivých priečkach. A to aj napriek tomu, že na lieky vydávame viac finančných prostriedkov ako naši porovnateľní susedia.
Manažment pacienta
Primárna zdravotná starostlivosť v Nemecku zohráva dôležitú úlohu v manažovaní spotreby liekov. Všeobecní lekári sú zodpovední za individuálny medikamentózny plán predovšetkým chronicky chorých polymorbidných pacientov. Kritický prístup k polyfarmácii (užívanie > 4 liekových preparátov), podpora zmeny životného štýlu a kombinácia s alternatívnymi spôsobmi liečby (akupunktúra, cvičenia, psychoterapia...) má v Nemecku väčšiu tradíciu ako na Slovensku.
Pre optimalizáciu výdavkov na farmaceutiká je zásadné zreálniť potrebu liekov slovenských pacientov. Reformou ambulantného sektora, podporou primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie a vyžadovaním dodržiavania kvality v liečebnom procese.
Spotreba farmaceutík
V medzinárodnom porovnaní denných definovaných dávok na tisíc obyvateľov a deň sa Slovensko v mnohých liekových skupinách nachádza nad priemerom krajín OECD (Graf 2) a vo viacerých liekových skupinách spotreba prevyšuje porovnateľnú Českú republiku (Graf 3).
Graf 2: Spotreba vybraných farmaceutík v rokoch 2000 a 2013 v jednotlivých krajinách OECD.
Graf 3: Podiel českej ku slovenskej spotrebe v % podľa OECD a SÚKL a NCZI
Medzi Slovenskom a inými krajinami je rozdiel v počte predpísaných balení liekov. V porovnaní s Nemeckom, ktorého spotreba antihypertenzív v denných doporučených dávkach je vyššia ako u nás, sa na jedného obyvateľa Slovenska predalo o 85% viac balení ACE inhibítorov (1,4 balenia na obyvateľa na Slovensku oproti 0,8 balenia na obyvateľa v Nemecku) a dokonca dvojnásobné množstvo balení beta blokátorov (1,2 balenia na Slovensku oproti 0,6 balenia v Nemecku) (Tabuľka 1,2).
|
|
ATC skupina lieku |
Množstvo balení v mil. |
Úhrada poisťovní v mil. Euro |
Doplatok pacientov v mil. Euro |
Počet balení na 1 obyvateľa |
|
1 |
ACE Inhibitory |
7,6 |
41,3 |
18,9 |
1,4 |
|
2 |
Betablokátory |
6,6 |
14,6 |
9,0 |
1,2 |
|
3 |
Psycholeptiká |
6,0 |
27,2 |
7,3 |
1,1 |
|
4 |
Antibiotiká |
5,2 |
20,6 |
12,3 |
1,0 |
|
5 |
Blokátory kalciového kanála |
3,8 |
10,0 |
5,1 |
0,7 |
|
6 |
Antitrombotiká |
3,7 |
80,4 |
5,8 |
0,7 |
|
7 |
Analgetiká |
3,6 |
20,7 |
3,9 |
0,7 |
|
8 |
Antihistaminiká |
3,0 |
13,0 |
4,8 |
0,6 |
Tabuľka 1: Najpredávanejšie lieky v liekových skupinách na Slovensku v roku 2016,
http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2016/sp1701.pdf
|
|
ATC skupina |
Predpísané balenia hradené zo zákonného poistenia v miliónoch |
Obrat v miliónoch euro |
Počet balení na jedného obyvateľa |
|
1 |
ACE Inhibitory |
57,5 |
1 467 |
0,8 |
|
2 |
Analgetiká |
43,8 |
1 584 |
0,6 |
|
3 |
Betablokátory |
41,1 |
594 |
0,6 |
|
4 |
Antiflogistiká antireumatiká |
41,0 |
664 |
0,6 |
|
5 |
Antibiotiká |
38,6 |
689,5 |
0,5 |
|
6 |
Ulcustherapeutiká |
33,3 |
753,1 |
0,5 |
|
7 |
Antidiabetiká |
29,1 |
2 168,6 |
0,4 |
|
8 |
Terapia štítnej žľazy |
27,0 |
376,1 |
0,4 |
Tabuľka 2: Najpredávanejšie lieky v liekových skupinách v Nemecku v roku 2016.
Pri prepočte balení na jedného obyvateľa bolo zohľadnené, že zákonné poistenie má v Nemecku približne 90% populácie.,
GKV-Arzneimittelindex, Wissenschaftliches Institut der AOK, http://www.gbe-bund.de/oowa921
Predpisujú sa na Slovensku menšie balenia liekov? Súvisí táto diskrepancia s reexportom liekov? Alebo je v jednej liekovej skupine väčšia diverzita predpisovaných preparátov? (napr. v skupine ACE inhibitorov okrem captoprilu, enalaprilu, lisinoprilu a ramiprilu, ktoré majú v Nemecku dominantné postavenie, sa na Slovensku častejsie predpisujú aj iní zástupcovia – perindopril, trandolapril, quinapril...)
Rozdiely nie sú len v počte balení liekov, ale aj v liekových skupinách, ktoré sú najviac predpisované v jednotlivých krajinách. V opätovnom porovnaní s Nemeckom patrili medzi najpredpisovanejšie preparáty na Slovensku aj psycholeptiká, blokátory kalciového kanála, antihistaminiká a antitrombotiká. Naopak v Nemecku sa predpisovalo viac analgetík, antidiabetík a liekov na liečbu žalúdočného vredu a štítnej žľazy.
Spotreba niektorých liekových skupín (napr. antilipidemiká a antihypertenzíva) je na Slovensku výrazne vyššia ako priemer krajín OECD, naopak v niektorých liekových skupinách (napr. predpisované analgetiká) je spotreba nápadne nižšia.
Nákladovosť
Neprekvapuje, že medzi finančne najnákladnejšími liekovými skupinami sa v Nemecku ako aj na Slovensku umiestňujú preparáty proti nádorovým ochoreniam, cukrovke, astme a proti zrážaniu krvi. V slovenskom rebríčku najnákladnejších liekových preparátov figurujú aj antihypertenzíva, hypolipidemiká a psycholeptiká (Tabuľka 3). V Nemecku však k najnákladnejším položkám patria aj inovatívne molekuly s patentovou ochranou, napríklad v oblasti virostatík a imunomodulačnej liečby (Tabuľka 4). V porovnaní s Nemeckom vydáva Slovensko pomerne málo prostriedkov na receptované analgetiká, čo môže implikovať nedostatky v adekvátnej liečbe bolesti a paliatívnej starostlivosti.
|
|
ATC skupina liekov |
Množstvo balení v mil. |
Úhrada poisťovní v mil. Euro |
Doplatok pacientov v mil. Euro |
|
1 |
Imunosupresíva |
0,2 |
96,4 |
0,04 |
|
2 |
Antitrombotiká |
3,7 |
80,4 |
5,8 |
|
3 |
Antidiabetiká |
2,8 |
66,3 |
6,4 |
|
4 |
Cytostatiká |
0,2 |
58,1 |
0,1 |
|
5 |
ACE Inhibítory |
7,6 |
41,3 |
18,9 |
|
6 |
Antiastmatiká |
2,2 |
36,1 |
3,1 |
|
7 |
Psycholeptiká |
6,0 |
27,1 |
7,3 |
|
8 |
Hypolipidemiká |
2,9 |
22,2 |
5,8 |
|
9 |
Antihypertenzíva |
1,8 |
21,9 |
2,7 |
Tab.3: Liekové skupiny na Slovensku zoradené zostupne podľa finančných úhrad poisťovní, http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2016/sp1701.pdf
|
|
ATC skupina liekov |
Predpísané balenia hradené zo zákonného poistenia v miliónoch |
Obrat v miliónoch Euro |
|
1 |
Imunosupresíva |
2,7 |
3 570,7 |
|
2 |
Virostatiká |
1,8 |
2 228,7 |
|
3 |
Antidiabetiká |
29,1 |
2 168,6 |
|
4 |
Antitrombotiká |
21,4 |
1 613,9 |
|
5 |
Antiastmatiká |
25,4 |
1 605,5 |
|
6 |
Analgetiká |
43,8 |
1 584,9 |
|
7 |
ACE Inhibítory |
57,5 |
1 467,7 |
|
8 |
Antineoplastiká |
0,9 |
1 431,2 |
|
9 |
Imunostimulátory |
0,7 |
1 180 |
Tab. 4: Liekové skupiny v Nemecku, zoradené zostupne podľa obratu zo zákonného poistenia, GKV-Arzneimittelindex, Wissenschaftliches Institut der AOK, http://www.gbe-bund.de/oowa921
Slovensko vynakladá veľa finančných prostriedkov na antihypertenzíva, psycholeptiká a hypolipidemiká a relatívne málo na receptované lieky proti bolesti a vysokonákladové inovatívne preparáty.
Dynamika farmaceutického trhu
Výdavky na lieky výrazne ovplyvňuje zavádzanie nových inovatívnych preparátov na trh. Lieky, ktoré sú chránené patentom sú niekoľkonásobne drahšie ako tie, na ktoré sa už patentová ochrana nevzťahuje. Nie všetky nové preparáty majú aj dostatočnú pridanú hodnotu pre pacienta oproti štandardnej terapii. Okrem toho veľa nových molekúl, predovšetkým v oblasti protinádorovej terapie prináša benefit pre pacienta na hrane ekonomickej únosnosti (z 12 protinádorových liekov odsúhlasených FDA v roku 2012 bol len jeden, ktorý vedel dokázateľne predĺžiť život pacientom o viac ako dva mesiace).
Desať najdrahších preparátov na trhu v Nemecku (0,1% zo všetkých predpísaných preparátov) bolo zodpovedných za 12% (4,1 miliardy euro) z celkových finančných nákladov zákonných poisťovní na lieky (Tab. 5).
Liekom s najvyšším obratom bol preparát Humira, ktorý sa používa pri reumatoidnej artritíde a niektorých iných autoimunitných ochoreniach. Vydaných bolo 206 tisíc balení lieku a celkový obrat dosiahol 908 miliónov eúr. Najdrahším liekom na nemeckom trhu bol však preparát proti hepatitíde C (Harvoni). 18 tisíc balení vyšlo zákonné poisťovne na 339 miliónov eúr.
V porovnaní s Nemeckom sa v rebríčku liekov s najväčším obratom na Slovensku nachádzajú aj liečivá, ktoré nemecký Inštitút pre kvalitu a hospodárnosť v zdravotníctve (IQWiG – Institut für Qualität und Wirtschaftlichkeit im Gesundheitswesen) označil za molekuly bez terapeutického prínosu navyše a preto nie sú súčasťou medicínskych štandardov na prvom mieste. Príkladom môže byť napríklad preparát na liečbu osteoporózy – denozumab, ktorý nemá pri liečbe osteoporózy extra prínos oproti bežne používaným bisfosfonátom (Tab.6).
|
|
Na trhu od roku |
Názov lieku |
Denné dávky v tisícoch DDD |
DDD čisté náklady v Euro |
Farma-firma |
Skupina/ Indikácia na liečbu |
|
1. |
2003 |
Humira (Adalimumab) |
15,2 |
59,54 |
AbbVie Ltd. |
Monoklonálna protilátka Rheumatoidná arthritída, M.Crohn, a iné |
|
2. |
2008 |
Xarelto (Rivaroxaban) |
191,4 |
3,38 |
Bayer AG. |
Antikoagulačná látka Profylaxia trombózy |
|
3. |
2000 |
Enbrel (Etanercept) |
8,3 |
57,52 |
Pfizer |
Imunosupresívum Rheumatoidná artritída, Psoriáza |
|
4. |
2014 |
Harvoni (Sofosbuvir/ Ledipasvir) |
0,5 |
674,39 |
Gilead Sciences |
Virostatikum Hepatitída C |
|
5. |
2011 |
Eliquis (Apixaban) |
95,1 |
3,53 |
Bristol-Myers Squibb |
Antikoagulačná látka Profylaxia trombózy |
|
6. |
2007 |
Lucentis (Ranibizumab) |
7,3 |
42,58 |
Novartis Pfarma |
Monoklonálna protilátka Liečba makulárneho edému (oftalmológia) |
|
7. |
2007 |
Revlimid (Lenalidomid) |
1,3 |
218,18 |
Celgene |
Imunomodulátor Liečba plazmocytómu |
|
8. |
2001 |
Copaxone (Glatirameracetat) |
5,4 |
47,98 |
Teva |
Imunomodulátor Liečba sklerózy multiplex |
|
9. |
2012 |
Eylea (Aflibercept) |
14 |
18,5 |
Bayer Vital |
VEGF 1 Inhibítor Liečba degenerácie makuly (oftalmológia) |
|
10. |
1989 |
Clexane (Enoxaparin) |
96,7 |
2,61 |
Sanofi |
Antikoagulačná látka Profylaxia trombózy |
Tab. 5: Najnákladnejšie lieky v Nemecku podľa GKV Arzneimittelindex, WIdO 2017,
DDD- defined daily dose – stredná dávka pre hlavnú indikáciu danej účinnej látky pre dospelú osobu na jeden deň.
|
|
Na trhu od |
Názov lieku (Farmafirma) |
Pridaná hodnota k alternatíve podľa IQWiG |
Úhrada poisťovní v tisícoch Euro |
Skupina/ Indikácia na liečbu |
|
1 |
2003 |
Humira- Adalimumab (AbbVie Ltd.) |
Áno |
34 496 |
Monoklonálna protilátka Rheumatoidná arthritída, M.Crohn, a iné |
|
2 |
2010 |
Prolia- Denosumab (AMGN GmbH) |
Nie 1 |
11 247 |
Osteoporóza |
|
3 |
2000 |
Enbrel-Etanercept (Pfizer) |
Áno |
10 766 |
Imunosupresívum Rheumatoidná artritída, Psoriáza |
|
4 |
2011 |
Gilenya-Fingolimod (Novartis) |
Nie 2 |
8 005 |
Skleróza multiplex |
|
5 |
2011 |
Xarelto-Rivaroxaban (Bayer) |
Áno |
7749 |
Antikoagulačná látka Profylaxia trombózy |
|
6 |
1994 |
Vessel Due-Sulodexid (Alfa Wassermann ) |
V Nemecku sa nepoužíva |
7.748 |
Slabá antikoagulačná látka, hlboká žilová trombóza |
|
7 |
2007 |
Harvoni-Sofosbuvir/Ledipasvir (Gilead Sciences) |
Áno |
7 735 |
Virostatikum Hepatitída C |
|
8 |
2001 |
Glivec- Imatinib (Novartis) |
Od decembra 2016 sú na trhu lacnejšie generiká |
7 075 |
Inhibítor proteínkinázy CML, MDS |
|
9 |
2012 |
Viekirax-Ombitasvir,Paritaprevir.. (AbbVie Ltd.) |
Čiastočne áno, u vybraných pacientov 3 |
6841 |
Virostatikum Liečba hepatitídy C |
|
10 |
1989 |
Infanrix hexa- 6 x vakcína (GSK) |
V Nemecku nepatrí medzi lieky s najväčším obratom |
6.389 |
6 násobná vakcína |
Tab.6: Najnákladnejšie lieky na Slovensku. Podčiarknuté sú vyznačené preparáty, ktoré majú porovnateľnú lacnejšiu alternatívu, alebo ich IQWIK neodporučil zapracovať do štandardných medicínskych postupov,
Medzi najnákladnejšími liekovými preparátmi na slovenskom trhu sú aj farmaceutiká s nedostatočne odborne podloženým liečivým účinkom alebo prínosom pre pacienta.
Lieková Politika
Liekovú politiku má plne v rukách štát. Na Slovensku sa zavedením referencovania cien na najnižej úrovni (priemer troch najnižších cien v referenčných krajinách) síce znížili výdavky na lieky, ale súčasne stúpol reexport do iných krajín únie, čo negatívne ovplyvnilo dostupnosť niektorých preparátov na trhu. Pozitívny finančný efekt pocítili nielen zdravotné poisťovne, ale predovšetkým rýchlo rastúce distribučné spoločnosti, ktoré reexportom zarobili nemalé peniaze. Zafixovanie najnižších cien liekových preparátov nie je rizikom len z hľadiska reexportu, ktorý sa podarilo súčasnému vedeniu Ministerstva zdravotníctva významnejšie obmedziť, ale aj z hľadiska príchodu nových, vysokonákladových molekúl na náš trh.
Slovenská kategorizačná komisia nemá kapacitu a možno ani záujem objektívne skúmať pridanú hodnotu nových liekových preparátov oproti etablovanej liečbe. Je to výrazný hendikep oproti Nemecku, ktoré prostredníctvom nezávislého Inštitútu pre kvalitu a hospodárnosť v zdravotníctve (IQWIG - Institut für Qualität und Wirtschaftlichkeit im Gesundheitswesen) skúma na základe pravidiel EBM (evidence based medicine) inovatívnosť a prínos nových liekových preparátov pre pacienta.
Okrem IQWIG inštitútu sa v Nemecku uplatňujú veľmi dôležité regulačné opatrenia, ktoré prispievajú k šetreniu finančých zdrojov na preparáty, ktoré už nemajú patentovú ochranu a naopak umožňujú financovanie vysoko inovatívnych, nákladných molekúl.
Farmaceutické spoločnosti si môžu v Nemecku za nové lieky s objektívne preukázaným pozitívnym efektom stanoviť po dobu jedného roka predajnú cenu bez obmedzenia, čo zabezpečuje včasnú dostupnosť špičkových produktov na nemeckom trhu. U liekov kde nebol preukázaný dostatočný efekt oproti štandardnej terapii, musia farmaceutické spoločnosti pristúpiť k výrazným zľavám.
Aké regulačné opatrenia prijalo Nemecko v liekovej politike?
- Referenčná úhrada (Festbetrag) – terapeutický referenčný systém
Za generiká v rovnakej liekovej skupine s rovnakým alebo podobným terapeutickým účinkom platia poisťovne referenčnú úhradu. Tá je na úrovni ceny za najlacnejší liek v danej liekovej skupine. Napríklad v skupine ACE inhibítorov sú captopril a enalapril najpreskúmanejšími generickými preparátmi pri liečbe arteriálnej hypertenzie a srdcového zlyhávania, ostatné ACE inhibítory majú podobné terapeutické vlastnosti a neprinášajú užívateľovi zvýšený benefit. Podľa týchto preparátov stanoví poisťovňa maximálnu cenu, ktorú je ochotná zaplatiť za túto liekovú skupinu.
- Diskontné zmluvy (Rabattverträge)
Okrem referenčných úhrad Nemecko zaviedlo diskontné zmluvy s farmaceutickými spoločnosťami. V jednotlivých liekových skupinách sa poisťovne dvojročným kontraktom dohodnú s najlacnejšími výrobcami generík (zvyčajne s jedným až s tromi, podľa frekventnosti preskripcie), na poskytnutí 30% zľavy z referenčnej úhrady pri garancii väčšieho odbytu. Lekárnici sú povinní vydať generikum od firmy, ktorá má s poisťovňou uzatvorenú rabatnú zmluvu. Pre takéto preparáty pacient zväčša nič nedopláca. Lekári môžu napriek týmto obmedzeniam predpisovať aj ordinácie aut idem (teda konkrétneho liekového preparátu).
- Zmiešaná cenová prirážka pre lekárne a distribučné spoločnosti
Nemecko zaviedlo zmiešanú (fixno-variabilnú) cenovú prirážku pre lekárne a distribučné spoločnosti. Distribučné spoločnosti dostávajú za každý liekový preparát 3,15% z predajnej ceny farmaceutickej spoločnosti + príplatok 0,70€. Lekárne si účtujú 3% z už takto navýšenej ceny + 6,58€ fixný poplatok za predaj + 0,16€ za pohotovostný predaj.
- Spoluúčasť pacienta
Receptované lieky pod 5€ si musia hradiť pacienti z vlastných zdrojov. Doplatok pacientov za lieky nad 5€ predstavuje 10% z predajnej ceny, maximálne však 10€ a minimálne 5€. U liekov, s ktorými majú poisťovne podpísané rabatné zmluvy pacient nedopláca zväčša nič. Nízkopríjmoví pacienti môžu byť od poplatkov za lieky oslobodení.
- Nákup liekov cez reimport
Od roku 2002 platí v Nemecku zákon (Arzneimittelausgabenbegrenzungsgesetz), podľa ktorého podiel reimportných liekov musí byť minimálne 5%. V súčasnosti predstavuje okolo 10%.
Férová farmaceutická súťaž
V Nemecku môžu vlastniť lekáreň len licencovaní lekárnici. Lekárnik môže vlastniť maximálne 3 pobočky materskej lekárne. Rovnako sa v Nemecku dodržiava striktné delenie na nemocničnú a verejnú lekáreň. V nemocniciach a ich blízkom okolí je zákonom zakázané prevádzkovať verejnú lekáreň. Nemocnice majú interné lekárne pre vlastné potreby. Takýmto spôsobom sa okrem férovosti farmaceutickej súťaže zamedzuje možným machináciám s DPH (nemocnice a interné lekárne DPH neplatia, verejné áno). Vernostné programy a previazanosť s ambulanciami odborných a všeobecných lekárov nie je zo zákona dovolená.
Slovenská lieková politika nevyužíva dostatočne všetky možnosti na zefektívnenie farmakoterapie.
Záver
Slovenská lieková nadpotreba je relatívna. Niektoré liekové preparáty sa spotrebúvajú nadpriemerne (napríklad lieky proti zvýšenej hladine cholesterolu), naopak iné farmaceutiká (napríklad receptované lieky proti bolesti) sa užívajú pravdepodobne menej často ako je reálna potreba. V kategórii najnákladnejších liekov Slovensko vynakladá enormné financie na farmaceutiká, ktorých pridaná hodnota oproti lacnejšej variante nie je jednoznačne vedecky podložená. Naopak pacient sa k inovatívnym preparátom, ktoré majú dokázateľne pozitívny efekt na kvalitu života alebo prežívanie, dostane len prostredníctvom výnimiek.
Na spotrebu liekov negatívne vplývajú aj faktory ovplyvňujúce potrebu. Predovšetkým neskorý záchyt niektorých ochorení v pokročilejšom štádiu, absentujúce štandardné terapeutické postupy, peňažná alebo nepeňažná motivácia lekárov predpisovať niektoré farmaceutiká a nedostatočný manažment pacienta lekármi prvého kontaktu.
Aké opatrenia sú potrebné na zmenu súčasného stavu?
Na strane potreby - zreálniť potrebu prostredníctvom medicínskych štandardov, transformácia ambulantnej zdravotnej starostlivosti s dôrazom na manažment pacienta, preventívne prehliadky a aktívne projekty na zmenu životného štýlu.
Na strane spotreby - predpisovanie väčších balení u chronicky chorých pacientov, spolupráca s IQWiG alebo inými inštitútmi v Európe za účelom kontroly efektivity a eficiencie farmaceutík, odstraňovanie farmakologickej nadspotreby v niektorých liekových skupinách
Na strane liekovej politiky štátu a férovej súťaže - fixácia cien generík s rovnakým účinkom, transparentné podmienky pre preskripciu najdrahších liekov – benchmarking pri preskripcii cytostatík, imunoterapeutík, zákonné zamedzenie prepojenia internej nemocničnej lekárne so službami pre verejnosť v priestoroch nemocničných zariadení a ich najbližšom okolí, prehodnotenie veľko a maloobchodných marží pre lekárne a distribútorov, rabatné zmluvy s výrobcami farmaceutík, dokumentácia a kontrola nemocničnej spotreby liekov, kvalitnejšie a porovnateľnejšie štatistické ukazovatele.
Zdroje:
- Revízia výdavkov na zdravotníctvo, MF a MZ SR, 2016
- Belloni, A., D. Morgan and V. Paris (2016), “Pharmaceutical Expenditure And Policies: Past Trends And Future Challenges”, OECD Health Working Papers, No. 87, OECD Publishing, Paris. http://dx.doi.org/10.1787/5jm0q1f4cdq7-en
- OECD Health Statistics 2015
- GKV-Arzneimittelindex, Wissenschaftliches Institut der AOK, 2016
- NCZI, http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2016/sp1701.pdf
- Panteli D, et al., Pharmaceutical regulation in 15 European countries: Review. Health Systems in Transition, 2016; 18(5):1–118,http://apps.who.int/medicinedocs/documents/s23163en/s23163en.pdf