Celé vyhodnotenie malo veľké mediálne pokrytie a výsledky boli prezentované vo väčšine médií.

Najspokojnejší boli analytici s programom SaS. Ten dostal 100 bodov zo 100. Nasledovali s výrazným odstupom Progresívne Slovensko, KDH a Demokrati.

Každé opatrenie v programoch politických strán bolo hodnotené podľa toho, či s ním analytik súhlasil, aká bola podľa neho kvalita spracovania a aký prínos a dôležitosť pre systém v ňom videl. Nakoniec sa ešte výsledná hodnota vynásobila komplexnosťou programu tej-ktorej politickej strany. Pri hodnotení programov panovala medzi analytikmi vzácna zhoda (Tab. 2)
 

Tab. 2: Hodnotenie volebných programov jednotlivých strán analytikmi

Prekvapivý volebný víťaz?

Strana SaS sa netají tým, že je stranou podporujúcou ekonomický rast a trhové prostredie aj v oblasti zdravotníctva. Je stranou, ktorá je dlhodobo proti zákazu zisku z povinných zdravotných odvodov, za rozdelenie a sprivatizovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, za transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

SaS podporuje pripoistenie, úhrady pacientov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, konkurenciu v systéme či fragmentáciu a outsourcing ziskových oblastí v sektore. Rovnako dlhodobo kritizuje, že najväčším krížovým vlastníkom je štát, a súkromné krížové vlastníctvo vníma ako bezproblémové.

Takéto postoje vyhovujú silným hráčom na trhu. Súkromným poisťovniam, reťazcom lekární, nemocníc, polikliník, laboratórií alebo diagnostickým CT, MR centrám. Zrejme aj preto súkromní poskytovatelia pravidelne sponzorujú odborné diskusie, kongresy, recepcie, na ktoré pozývajú spriaznených mienkotvorných analytikov, aby diskutovali o témach, ktoré sú dôležité pre oblasť ich podnikateľského záujmu.

Slovenskí mienkotvorní analytici neustále opakujú potrebu neviditeľnej ruky trhu, ktorá jediná dokáže vyriešiť všetky nahromadené problémy slovenského zdravotníctva, a tak navodzujú dojem, že toto je jediná správna cesta. Naopak, všetko, čo ide proti záujmom kapitálu, vnímajú veľmi negatívne. Mediálny priestor, ktorý takisto z veľkej časti ovládajú súkromné spoločnosti, je pre analytikov veľmi štedrý a umožňuje im dobrú poznateľnosť a kredibilitu.

Porovnanie programov politických strán je jedným z príkladov, ako slovenskí mienkotvorní analytici hodnotili opatrenia v programoch jednotlivých strán. Tie, ktoré zachovávali biznisové prostredie alebo ho ešte viac rozširovali, dostali najvyššie hodnotenie, a, naopak, za málo prínosné, až škodlivé označili tie opatrenia, ktoré posilňovali regulačnú úlohu štátu.

Záverečné hodnotenie tak vyšlo celkom prirodzene v prospech strany SaS, ktorá otvorenie podporuje podnikanie v zdravotníctve. Mediálne pokrytie tesne pred voľbami bolo intenzívne a v médiách rezonovalo, že najlepší program pre zdravotníctvo má strana SaS.

Ktoré opatrenia videli analytici ako najviac škodlivé?

Popri návrhoch strany Republika o zastavení rušenia nemocníc a zákaze tvorby zisku z povinných zdravotných odvodov sa k najnepopulárnejším zaradili aj návrhy strany KDH.

Analytikom sa nepáčilo, že by ďalšie vzdelávanie malo prejsť pod novovytvorený národný vzdelávací inštitút, ktorý by z atestačného štúdia na univerzitách urobil odborné vzdelávanie a celý proces iba koordinoval. Zároveň sa hodnotiteľom nepáčilo, že KDH navrhovalo, aby prípadný zisk z povinných odvodov bol zdrojom kapitálovej rezervy poisťovne a mohol byť použitý iba na krytie zdravotnej starostlivosti.

Zlé hodnotenie dostal aj návrh vytvoriť jednotnú štátnu záchrannú službu ako súčasť kritickej infraštruktúry štátu.

Analytici tak vo svojom hodnotení bránili vlastnú ideologickú predstavu, že je správne, aby sa z povinných zdravotných odvodov spravovaných zdravotnými poisťovňami tvoril zisk a mohol byť vyplácaný akcionárom, hoci je to neakceptovateľné vo väčšine krajín Európskej únie.

Rovnako sa našim analytikom nepáči silné, štátom regulované prostredie v oblasti zdravotníctva, ktoré vo väčšine vyspelých krajín vyvažuje negatívne vplyvy ekonomických záujmov.

Nezávislosť na slovenský spôsob

Aj tento príklad poukazuje na to, že analytické tímy na Slovensku sú financované rôznymi záujmovými skupinami a môžu skryto presadzovať ich ekonomické záujmy.

Vo vedeckom prostredí sa na úvod každej odbornej prezentácie opisuje konflikt záujmov tak, aby publikum bolo informované o možných súvislostiach s prednášaným textom. Na konflikt záujmov mienkotvorných analytikov sa nikto nepýta (Tab. 3).

A navyše na Slovensku je prechod z biznisového prostredia do štátneho alebo mimovládneho sektora, alebo naopak vnímaný skôr ako šikovnosť, nie riziko.

Tab. 3: Transparentnosť analytickej činnosti

Ako ďalej?

Aj v zahraničí je prirodzené, že na trhu pôsobia rôzne lobingové zoskupenia, ktoré sa snažia ovplyvniť verejnú mienku a smerovať rozhodnutia štátnych orgánov alebo zákonodarcov. Pre transparentnosť celého procesu je nevyhnutné, aby všetky takéto snahy boli jasne identifikované (vo viacerých krajinách je povinný zoznam lobistov) a aby dodržiavali etický kódex, ktorý, žiaľ, na Slovensku absentuje.

Pre transparentnosť celého procesu je nevyhnutné zverejňovať hlavných sponzorov analytikov, ktorí nie sú platení z verejných zdrojov. Zároveň je dôležité vyvažovať mediálne informácie o medzinárodné porovnania a názory akademických odborníkov a kariérnych úradníkov.

V médiách by mali odznievať vyvážené informácie, analytický pohľad by mal byť len doplnok a nie smerodajný zdroj informácií. Konferencie o zdravotníctve a zdravotnej politike by mali byť tiež názorovo vyvážené a mali by viac odznievať medzinárodné porovnania.

Pri obsadzovaní citlivých postov sa musí prihliadať na konflikt záujmov a ten musí byť verejnosti známy. Politické ovplyvňovanie je neprípustné, analytici by mali vytvárať dôkazmi podložené podklady na politické rozhodnutia a nie tvoriť zdravotnú politiku.

Kým sa tieto procesy neopravia, slovenské zdravotníctvo bude naďalej v rukách tých, ktorí ovládajú „dátovú loby“.