V dnešnej dobe informačných technológií sa stáva uchovávanie, spracovanie a analytika dát veľmi silným nástrojom na ovplyvňovanie verejnej mienky a často aj politických rozhodnutí. Ak nie sú úmysly analýz vo verejnom záujme, môže to viesť k celospoločensky zlým rozhodnutiam a ku kriveniu systému ako celku.
Kľúčoví analytici v jednotlivých oblastiach majú veľkú zodpovednosť. Ovplyvňujú nielen to, čo si myslí laická a odborná verejnosť, ale často majú aj silný politický vplyv na prijímanie zásadných rozhodnutí. Disponovanie dátami a ich interpretácia sa tak stávajú nástrojom moci.
V celom reťazci ovplyvňovania verejnej mienky zohrávajú významnú úlohu názoroví lídri a mediálno-odborný priestor, v ktorom vystupujú. Predovšetkým v médiách, na konferenciách, ale aj participujúci na rôznych projektoch.
Vo vyspelom svete sú názoroví lídri zvyčajne uznávané osobnosti, ktoré sa opierajú o bohaté vedecké a pracovné skúsenosti, ich názory sú v súlade s medzinárodnými zvyklosťami a podložené silou dôkazov. Zvyčajne sú to ľudia z nezávislých inštitúcií platených z verejných zdrojov.
Na Slovensku sa názorovými lídrami nestávajú iba akademické kapacity alebo kariérni úradníci, ale často analytici združení v treťom sektore alebo súkromných firmách.
Rastie tak riziko selektívneho vnímania reality a presadzovanie vlastného videnie sveta, ktoré môže vyhovovať finančným záujmom ich darcov alebo firiem.
Pri ovplyvňovaní verejného povedomia sú rovnako dôležité médiá, ktoré dávajú nevyvážený mediálny priestor vybraným analytikom a vytvárajú z nich názorových lídrov. Niektorých môžu preferovať, iných, naopak, prehliadať. Takto sa dá ovplyvniť šírenie nevyhovujúcich názorov a, naopak, propagovať tie „správne“.
V zdravotníctve slovenskú verejnú mienku už dlhodobo ovplyvňujú mienkotvorní analytici ako Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ďalej analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský a analytici Martin Smatana a Michal Štofko zo spoločnosti Msquare. Michal Štofko je teraz štátnym tajomníkom ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej.
Ešte pred niekoľkými rokmi mal podobný vplyv Health policy institute, z ktorého pochádzajú viacerí známi analytici, ktorí pôsobia v rôznych oblastiach, napríklad Tomáš Szalay, dnes poslanec za stranu SaS, Peter Pažitný, ktorý bol spolutvorcom reformy exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca a dnes riadi samostatnú konzultačnú firmu Pažitný & Kandilaki. Rovnako Henrieta Tulejová, ktorá pracuje pre ADVANCE Healthcare Management Institute a je aktívna nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku.
Ako dokážu analytici ovplyvňovať verejnú mienku?
Vystúpenia v médiách sú tým najčastejším spôsobom, ako môžu analytici zasiahnuť do verejného povedomia. Jednotlivé médiá majú svojich obľúbených analytikov, ktorým poskytujú mediálny priestor a pokrývajú nimi informácie týkajúce sa aktuálnych zdravotníckych tém.
Odborná verejná mienka sa najlepšie ovplyvňuje na konferenciách o zdravotnej politike. Na Slovensku sa s konferenciami o zdravotníctve roztrhlo vrece.
Najstaršou zdravotníckou konferenciou je konferencia týždenníka Trend Zdravotnícky manažment. Generálnym partnerom tejto konferencie sú firmy BFF (firma skupujúca pohľadávky zadlžených štátnych nemocníc) a poisťovňa Dôvera. Hlavnými partnermi sú Dr. Max, Penta, Union, Agel a Penta Hospitals.
Túto konferenciu už tradične moderuje terajší poslanec NR SR Tomáš Szalay a pravidelnými hosťami sú na nej analytici Zachar, Vlachynský, Smatana, ale nepravidelne aj Tulejová, Štofko či Pažitný. Menovaní analytici vystupujú aj na ďalších konferenciách venovaných zdravotníctvu – Healthcare Summit (SME konferencie), Slovenské zdravotníctvo (HN), ITAPA, Vizionári alebo na Zdravotníckej konferencii TA3 (Tab. 1)
Ďalšou možnosťou analytikov je získavanie prístupu k veľkým dátam prostredníctvom funkcií v rôznych štátnych alebo neštátnych inštitúciách.
V Bratislave sa 20. septembra 2023, tesne pred voľbami, konalo verejné hodnotenie programov politických strán pre oblasť zdravotníctva. Hodnotiteľmi boli analytici Zachar z inštitútu INEKO, Vlachynský z INESS-u, Štofko ešte za Asociáciu zdravotných poisťovní, Smatana z Msquare a Matej Mišík z Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva.
Celé vyhodnotenie malo veľké mediálne pokrytie a výsledky boli prezentované vo väčšine médií.
Najspokojnejší boli analytici s programom SaS. Ten dostal 100 bodov zo 100. Nasledovali s výrazným odstupom Progresívne Slovensko, KDH a Demokrati.
Ktoré opatrenia zaujali analytikov najviac?
- Finančná spoluúčasť pacienta pri návšteve špecializovaných ambulancií (SAS)
- Zadefinovanie nároku pacienta (SAS)
- Pokračovanie v reforme siete nemocníc (SAS)
- Zavedenie motivačných platov lekárov a iných zdravotníkov (SAS)
- Zadefinovanie spoluúčasti pacienta a jej maximálnej výšky (SAS)
- Pokračovanie v špecializácii nemocníc (PS)
- Platba za poistencov štátu na úrovni odvodov z minimálnej mzdy (Hlas)
- Prechod lekárov s inými špecializáciami do všeobecného lekárstva (PS)
- Významné zmeny v zdravotníckych zákonoch len raz ročne (Demokrati)
- Vyhodnocovanie kvality špecializovanej ambulantnej starostlivosti poisťovňami (SAS)
Ktoré, naopak, najmenej?
- Zastavenie rušenia nemocníc v regiónoch (Republika)
- Liečba a predpísanie liekov výlučne na základe rozhodnutia lekára, nie poisťovne (SNS)
- Zriadenie národného vzdelávacieho inštitútu, ktorý by koordinoval ďalšie vzdelávanie (KDH)
- Zakázanie zisku z povinného zdravotného poistenia (Republika)
- Použitie zisku poisťovní výlučne na kapitálovú rezervu a krytie zdravotnej starostlivosti (KDH)
- Štátna záchranná služba ako súčasť kritickej infraštruktúry štátu (KDH)
- Zrušenie percentuálneho zastropovania výdavkov pre lieky na výnimky (Hlas)
- Striktné rozdelenie zmluvných a nezmluvných ambulancií (KDH)
- Kontroverzné riešenia na udržanie absolventov lekárskych fakúlt na Slovensku (Smer)
- Konzultácia reformy nemocníc so samosprávnymi orgánmi a zamedzenie zatvárania oddelení na juhu krajiny (Aliancia)
Každé opatrenie v programoch politických strán bolo hodnotené podľa toho, či s ním analytik súhlasil, aká bola podľa neho kvalita spracovania a aký prínos a dôležitosť pre systém v ňom videl. Nakoniec sa ešte výsledná hodnota vynásobila komplexnosťou programu tej-ktorej politickej strany. Pri hodnotení programov panovala medzi analytikmi vzácna zhoda (Tab. 2)
Tab. 2: Hodnotenie volebných programov jednotlivých strán analytikmi
Prekvapivý volebný víťaz?
Strana SaS sa netají tým, že je stranou podporujúcou ekonomický rast a trhové prostredie aj v oblasti zdravotníctva. Je stranou, ktorá je dlhodobo proti zákazu zisku z povinných zdravotných odvodov, za rozdelenie a sprivatizovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, za transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
SaS podporuje pripoistenie, úhrady pacientov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, konkurenciu v systéme či fragmentáciu a outsourcing ziskových oblastí v sektore. Rovnako dlhodobo kritizuje, že najväčším krížovým vlastníkom je štát, a súkromné krížové vlastníctvo vníma ako bezproblémové.
Takéto postoje vyhovujú silným hráčom na trhu. Súkromným poisťovniam, reťazcom lekární, nemocníc, polikliník, laboratórií alebo diagnostickým CT, MR centrám. Zrejme aj preto súkromní poskytovatelia pravidelne sponzorujú odborné diskusie, kongresy, recepcie, na ktoré pozývajú spriaznených mienkotvorných analytikov, aby diskutovali o témach, ktoré sú dôležité pre oblasť ich podnikateľského záujmu.
Slovenskí mienkotvorní analytici neustále opakujú potrebu neviditeľnej ruky trhu, ktorá jediná dokáže vyriešiť všetky nahromadené problémy slovenského zdravotníctva, a tak navodzujú dojem, že toto je jediná správna cesta. Naopak, všetko, čo ide proti záujmom kapitálu, vnímajú veľmi negatívne. Mediálny priestor, ktorý takisto z veľkej časti ovládajú súkromné spoločnosti, je pre analytikov veľmi štedrý a umožňuje im dobrú poznateľnosť a kredibilitu.
Porovnanie programov politických strán je jedným z príkladov, ako slovenskí mienkotvorní analytici hodnotili opatrenia v programoch jednotlivých strán. Tie, ktoré zachovávali biznisové prostredie alebo ho ešte viac rozširovali, dostali najvyššie hodnotenie, a, naopak, za málo prínosné, až škodlivé označili tie opatrenia, ktoré posilňovali regulačnú úlohu štátu.
Záverečné hodnotenie tak vyšlo celkom prirodzene v prospech strany SaS, ktorá otvorenie podporuje podnikanie v zdravotníctve. Mediálne pokrytie tesne pred voľbami bolo intenzívne a v médiách rezonovalo, že najlepší program pre zdravotníctvo má strana SaS.
Ktoré opatrenia videli analytici ako najviac škodlivé?
Popri návrhoch strany Republika o zastavení rušenia nemocníc a zákaze tvorby zisku z povinných zdravotných odvodov sa k najnepopulárnejším zaradili aj návrhy strany KDH.
Analytikom sa nepáčilo, že by ďalšie vzdelávanie malo prejsť pod novovytvorený národný vzdelávací inštitút, ktorý by z atestačného štúdia na univerzitách urobil odborné vzdelávanie a celý proces iba koordinoval. Zároveň sa hodnotiteľom nepáčilo, že KDH navrhovalo, aby prípadný zisk z povinných odvodov bol zdrojom kapitálovej rezervy poisťovne a mohol byť použitý iba na krytie zdravotnej starostlivosti.
Zlé hodnotenie dostal aj návrh vytvoriť jednotnú štátnu záchrannú službu ako súčasť kritickej infraštruktúry štátu.
Analytici tak vo svojom hodnotení bránili vlastnú ideologickú predstavu, že je správne, aby sa z povinných zdravotných odvodov spravovaných zdravotnými poisťovňami tvoril zisk a mohol byť vyplácaný akcionárom, hoci je to neakceptovateľné vo väčšine krajín Európskej únie.
Rovnako sa našim analytikom nepáči silné, štátom regulované prostredie v oblasti zdravotníctva, ktoré vo väčšine vyspelých krajín vyvažuje negatívne vplyvy ekonomických záujmov.
Nezávislosť na slovenský spôsob
Aj tento príklad poukazuje na to, že analytické tímy na Slovensku sú financované rôznymi záujmovými skupinami a môžu skryto presadzovať ich ekonomické záujmy.
Vo vedeckom prostredí sa na úvod každej odbornej prezentácie opisuje konflikt záujmov tak, aby publikum bolo informované o možných súvislostiach s prednášaným textom. Na konflikt záujmov mienkotvorných analytikov sa nikto nepýta (Tab. 3).
A navyše na Slovensku je prechod z biznisového prostredia do štátneho alebo mimovládneho sektora, alebo naopak vnímaný skôr ako šikovnosť, nie riziko.
Tab. 3: Transparentnosť analytickej činnosti
Ako ďalej?
Aj v zahraničí je prirodzené, že na trhu pôsobia rôzne lobingové zoskupenia, ktoré sa snažia ovplyvniť verejnú mienku a smerovať rozhodnutia štátnych orgánov alebo zákonodarcov. Pre transparentnosť celého procesu je nevyhnutné, aby všetky takéto snahy boli jasne identifikované (vo viacerých krajinách je povinný zoznam lobistov) a aby dodržiavali etický kódex, ktorý, žiaľ, na Slovensku absentuje.
Pre transparentnosť celého procesu je nevyhnutné zverejňovať hlavných sponzorov analytikov, ktorí nie sú platení z verejných zdrojov. Zároveň je dôležité vyvažovať mediálne informácie o medzinárodné porovnania a názory akademických odborníkov a kariérnych úradníkov.
V médiách by mali odznievať vyvážené informácie, analytický pohľad by mal byť len doplnok a nie smerodajný zdroj informácií. Konferencie o zdravotníctve a zdravotnej politike by mali byť tiež názorovo vyvážené a mali by viac odznievať medzinárodné porovnania.
Pri obsadzovaní citlivých postov sa musí prihliadať na konflikt záujmov a ten musí byť verejnosti známy. Politické ovplyvňovanie je neprípustné, analytici by mali vytvárať dôkazmi podložené podklady na politické rozhodnutia a nie tvoriť zdravotnú politiku.
Kým sa tieto procesy neopravia, slovenské zdravotníctvo bude naďalej v rukách tých, ktorí ovládajú „dátovú loby“.