Spájame slovenské a zahraničné skúsenosti pre lepšie zdravotníctvo na Slovensku.

Header ZaLepšieZdravotníctvo

Zdravotná starostlivosť

  • Ako by mohla vyzerať integrovaná pohotovostná služba

    Od júla platí na Slovensku novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá mení Lekársku službu prvej pomoci na Ambulantnú pohotovostnú službu. Rozdiel nie je len v rušení niektorých pohotovostných bodov (vrámci Slovenska ostane 51 spádových oblastí pre dospelých a 45 pre deti a dorast), ale aj v skrátení ordinačných hodín (po novom len do 22:00 hodiny). Je táto zmena koncepčným riešením?

  • Kardiovaskulárne ochorenia v kontexte ,,mega,, informácií, digitalizácie a zdravotníckeho priemyslu

    Každý deň sme konfrontovaní spŕškami katastrofálnych správ z celého sveta. Aj keď nás skutočne každá z týchto udalostí nezaujíma, sú nimi  preplnené všetky informačné kanály. Na to, aby nás niečo zaujalo, potrebujeme počuť, vidieť, čítať niečo nové, superaktuálne.

  • Minister chce v Rázsochách postaviť nemocničku na okraji mesta

    V Bratislave sa opäť uvažuje o modernej Univerzitnej nemocnici (UNB). V novom koncepte Ministerstva zdravotníctva (MZ) by ju mali tvoriť nemocnice Ružinov a Rázsochy. Ostatné zariadenia, ktoré v súčasnosti tvoria Univerzitnú nemocnicu, by sa mali pretransformovať na jej partnerov. Počet lôžok štátnych nemocníc v Bratislave by mal po reorganizácii vzrásť zo súčasných 2 284 na 2 357.

  • Návrhy na zlepšenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti

    Na ambulantnú zdravotnú starostlivosť Slovensko vydáva okolo 38% zdrojov z verejného zdravotného poistenia (1). Starostlivosť, ktorú za to dostávame je nevyhovujúca. Aké sú dôvody a možné riešenia?

  • Nedostatok zdravotníckeho personálu na Slovensku

    Nedostatok zdravotníckeho personálu je u nás, ale aj vo svete narastajúci problém. Počet sestier na Slovensku patrí k najnižším spomedzi krajín EU ( 5,7 sestier na 1000 obyvateľov , pričom priemer krajín OECD je 9,1). Počet lekárov je porovnateľný s európskym priemerom (3,3/1000 obyvateľov, európsky priemer je 3,0), ale výraznejšie stúpa počet lekárov nad 55 rokov (v medziobdobí 2000-2013 z ca. 20% na 36%). Veľmi vážna je situácia u všeobecných lekárov, ktorí dosahujú priemerný vek 57 rokov.

  • Pandémia a ľudia s psychickými poruchami

    Pandémia korona vírusu zasiahla naše životy ako hurikán. Vidiek aj mestá, sociálne slabších aj najbohatšie hviezdy. Nechcem rozoberať opatrenia prijaté minulou alebo terajšou vládou, len načrtnúť, ako na výnimočnú situáciu môžu reagovať ľudia, ktorí sú na akékoľvek zmeny citlivejší, predovšetkým psychiatrickí pacienti.   

  • Počet setier-magistier stúpa, o pacientov sa nemá kto starať

    Boj sestier za lepšie platové a pracovné podmienky je opodstatnený. Ale problémom nie sú len platy a vyťaženosť. Zásadné zmeny vo vzdelávaní zdravotných sestier bez jasného vymedzenia kompetencií majú dosah na zhoršujúcu sa situáciu starostlivosti o pacientov. Počet sestier - magistier stúpa, ale o pacientov sa nemá kto starať.

  • Potrebujeme interné predoperačné vyšetrenie?

    Interné predoperačné vyšetrenie na Slovensku už môžu vykonávať aj všeobecní lekári. V západných krajinách ho bežne vykonávajú anesteziológovia.

  • Slovenská lieková politika v medzinárodnom porovnaní

    Na Slovensku vydávame na lieky vyše miliardu eúr ročne. Napriek tomu, že cena za ktorú lieky nakupujeme patrí medzi najnižšie v Európe, utrácame za nich viac ako štvrtinu rozpočtu na zdravotníctvo. Je to viac ako podiel väčšiny krajín OECD, ktorý sa pohybuje medzi 15-20%. Aké sú dôvody? Míňame na lieky priveľa? 

  • Slovensko v mimoriadnej situácii

    Slovensko čelí nepoznanej hrozbe pandémie vírusom Covid-19. Nikdy sme podobnú situáciu nezažili.  Nevieme ako sa bude situácia ďalej vyvíjať a aké budú jej následky. Predpokladáme, že opatrenia, ktoré sú vyžadované medzinárodným spoločenstvom a národnými autoritami povedú k zvládnutiu tejto krízy. Napriek tomu je teraz, vac ako inokedy, potrebná naša zodpovednosť. K sebe aj iným. 

  • Starostlivosť o pacientov na konci života na Slovensku

    V starostlivosti o terminálne chorých pacientov Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom.  Paliatívna starostlivosť je na chvoste záujmu zdravotných poisťovní a štátnych inštitúcií. Problémom nie je len dostupnosť, ale aj kvalita a edukácia. Starnúca populácia, nárast onkologických a chronických ochorení v terminálnom štádiu sú výzvy, na ktoré  musíme hľadať riešenia s ohľadom na jedno zo základných ľudských práv -  na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Bez adekvátnej a komplexnej starostlivosti o ťažko chorých a umierajúcich pacientov bude stigmatizácia našej spoločnosti pokračovať.

  • Testovanie na SARS-CoV-2 je nielen o počte, ale aj účelnosti

    Nová vláda začala boj s neviditeľným nepriateľom razantne. Zriadenie permanentného krízového štábu, kontrola štátnych hmotných rezerv, predstavenie plánu na zmiernenie dopadov pandémie na ekonomiku. V rezorte zdravotníctva sa skloňuje predovšetkým navýšenie testovania vírusu Covid - 19. Toto rozhodnutie je správne, napriek tomu sa musíme venovať aj otázke účelnosti.

  • Základné zdravotné poistenie a možné formy pripoistenia.

    Má rozdelenie na základné zdravotné poistenie a pripoistenie zmysel?

    Základné zdravotné poistenie by malo na báze solidarity pokrývať komplexnú zdravotnú starostlivosť zameranú na dosiahnutie cieľa - udržanie a nápravu zdravia, liečbu akútnych a chronických ochorení, rovnako ako následnú a paliatívnu zdravotnú starostlivosť.