Spájame slovenské a zahraničné skúsenosti pre lepšie zdravotníctvo na Slovensku.

Header ZaLepšieZdravotníctvo

V starostlivosti o terminálne chorých pacientov Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom.  Paliatívna starostlivosť je na chvoste záujmu zdravotných poisťovní a štátnych inštitúcií. Problémom nie je len dostupnosť, ale aj kvalita a edukácia. Starnúca populácia, nárast onkologických a chronických ochorení v terminálnom štádiu sú výzvy, na ktoré  musíme hľadať riešenia s ohľadom na jedno zo základných ľudských práv -  na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Bez adekvátnej a komplexnej starostlivosti o ťažko chorých a umierajúcich pacientov bude stigmatizácia našej spoločnosti pokračovať.

V roku 2010 zverejnil The Economist Intelligence Unit medzinárodné hodnotenie starostlivosti o pacientov na konci života. (1) Toto porovnanie zahŕňa aj Slovenskú republiku, ktorá spomedzi 40 sledovaných krajín obsadila nelichotivé 27 miesto. Pri stanovovaní indexu kvality starostlivosti o umierajúcich sa brali do úvahy tieto parametre: kvalita (40%), dostupnosť (25%), vynaložené prostriedky (15%) a celkové zázemie danej problematiky (20%). Slovensko dosiahlo v celkovom hodnotení index 4.2 a zaostalo tak aj medzi krajinami regiónu. Česko obsadilo 21 miesto s indexom 5.2, Poľsko skončilo na 15 mieste s hodnotením 6.0 a Maďarsko dokonca obsadilo 11 priečku s indexom 6.2. Podľa daného prieskumu najlepšiu staristlivosť o pacientov na konci života má Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska s hodnotením 7.9. Aj keď sa dá metodike výskumu čo to namietať, tento rebríček čiastočne zodpovedá súčasnému stavu v akom sa starostlivosť o umierajúcich na Slovensku nachádza.

Koncepcia ministerstva zdravotníctva

Ministerstvo zdravotníctva vydalo v roku 2006 koncepciu zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti. V nej zadefinovalo základné ciele a štruktúru medicínskeho odboru. Podľa dostupných informácií bolo na Slovensku v roku 2013 7 oddelení paliatívnej medicíny s celkovým počtom 86 postelí a 10 zariadení ústavnej hospicovej starostlivosti s celkovým počtom 169 postelí.  (podľa ročného výkazu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej Republiky o posteľovom fonde zdravotníckych zariadení) Stanoviť adekvátnu potrebu paliatívnych lôžok je obtiažne. Zohľadniť sa musia demografické a epidemiologické parametre, preferencie pacientov, priemerná doba hospitalizácie a dostupnosť služieb. Viariabilita počtu paliatívnych postelí na 1 milión obyvateľov v Európe je výrazná. Rozdiely sú predovšetkým medzi východnou a západnou Európou. Kým v krajinách západnej Európy je v priemere 31 paliatívnych lôžok na 1 milión obyvateľov, vo východnej Európe je ich len 17. (2) Primeraný fond paliatívnych postelí (v hospicoch a oddeleniach paliatívnej medicíny) sa odhaduje na 50-75 miest na 1 milión obyvateľov. (3) Slovensko by malo mať podľa týchto prepočtov okolo 135-189 postelí na oddeleniach paliatívnej medicíny (skutočný stav je 86) a 135-189 lôžok ústavnej hospicovej starostlivosti, čo približne zodpovedá súčasnému stavu s 169 lôžkami. Z ročnej štatistiky vyplýva, že  na Slovensku chýbajú predovšetkým nemocničné paliatívne lôžka a  pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. (Graf č. 1) Podľa vyjadrenia hlavnej odborníčky na paliatívnu medicínu - MUDr.  Križanovej, v súčasnosti na Slovensku pôsobí len 7 lekárov s atestáciou v odbore paliatívna medicína. Paliatívnu starostlivosť tak poskytujú vrámci prechodného opatrenia odborníci z odborov vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, pediatria, geriatria, algeziológia, anesteziológia a resuscitácia a všeobecné lekárstvo.

Platby za služby

Podľa vyjadrenia doktorky Križanovej sú platby zdravotných poisťovní za špecializovanú paliatívnu starostlivosť v nemocniciach obmedzené a nepokrývajú vynaložené náklady. Financovanie špecializovaných hospicových zariadení je v porovnaní s nemocnicami ešte viac limitované a približne 60 - 70 % nákladov sa musí hradiť z alternatívnych zdrojov. Veľkú časť nákladov si pacienti musia platiť sami (12-20 € za jeden deň). Takéto priame platby robia štacionárnu zdravotnú starostlivosť na konci života pre mnohých pacientov nedostupnou.

Veda a ďalšie vzdelávanie

Paliatívna medicína sa na Slovensku študuje na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a na Lekárskej fakulte v Martine ako nadstavba na špecializáciu v oboroch vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, pediatria, geriatria, anesteziológia a resuscitácia a všeobecné lekárstvo.  Vzdelávanie trvá tri roky. Rovnako je súčasťou postgraduálnej prípravy pre onkológov, geriatrov a internistov  na Univerzite Komenského a Slovenskej zdravotnickej univerzite v Bratislave.  Záujem o odbor paliatívna medicína je veľmi nízky. Na slovenských lekárskych fakultách neexistuje pregraduálna príprava medikov. Vedecká činnosť pre nedostatok personálnych zdrojov absentuje.

Starostlivosť o dlhodobo chorých na Slovensku

Lôžková starostlivosť o dlhodobo chorých pacientov je na Slovensku tradične  poskytovaná oddeleniami pre dlhodobo chorých. Vo väčšine vyspelých krajín nie sú chronické lôžka súčasťou źdravotníckych zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť. Na Slovensku bolo v roku 2013 56 oddelení pre dlhodobo chorých s celkovou kapacitou 1894 postelí. Proces transformácie týchto oddelení na domovy ošetrovateľskej starostlivosti, doliečovacie zariadenia a špecializované ošetro-vateľské útvary prebieha len veľmi pomaly.

Mobilné hospice

Národné centrum zdravotníckych informácií evidovalo v roku 2013 15 zariadení poskytujúcich mobilné hospicové služby umožňujúce starostlivosť o umierajúcich v domácom prostredí. Ich rovnomenrná dostupnosť na celom území Slovenska nie je zabezpečená.
Starostlivosť o detských paliatívnych pacientov

O detských zomierajúcich pacientov sa stará mobilný hospic Plamienok v Stupave, a Svetielko nádeje v Banskej Bystrici a Košiciach. Ich činnosť nie je doteraz hradená zo zdravotného poistenia.

Návrh potrebných opatrení na zlepšenie starostlivosti o pacientov na konci života
Paliatívna starostlivosť o pacientov na konci života sa nesmie vnímať ako nadštandard. Je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o pacienta. Dôstojné zaobchádzanie s akcentom na kvalitu života, cielená symptomatická terapia a holistický prístup k potrebám patrí k základným právam pacienta.  Je našou povinnosťou takýto systém starostlivosti zabezpečiť. K možným opatreniam, ktoré by súčasný stav paliatívnej starostlivosti na Slovensku mohli vylepšiť patria kroky zhrnuté v tabuľke č. 1.

  • 1. Zabezpečiť dostupnosť špecializovanej ústavnej paliatívnej starostlivosti na celom území SR
  • 2. Zadefinovať nárok pacientov na bezplatnú hospicovú starostlivosť v rozsahu maximálne tri mesiace. Zadefinovať kritériá na prijatie do hospicového zariadenia. (nevyliečiteľné ochorenie, doba prežívania maximálne 3 mesiace,  výrazná symptomatická záťaž, absencia sociálneho zázemia)
  • 3. Zadefinovať kvalitnú paliatívnu starostlivosť (ukazovatele kvality – dotazníky spokojnosti pacientov, efektivita symptomatickej liečby, počty rehospitalizácií paliatívnych pacientov na nepaliatívnych oddeleniach, počty lekárov so špecializáciou v odbore, atď.)
  • 4. Zvýšiť podhodnotené platby zdravotných poisťovní na základe zadefinovanej kvality.
  • 5. Zvýšiť dostupnosť mobilných hospicových služieb na celom území Slovenska
  • 6. Podporovať a presadzovať spísanie medicínskych závetov v spoločnosti a  zaviesť ich internetový register
  • 7. Zaviesť povinnú pregraduálnu výuku paliatívnej medicíny na lekárskych fakultách a podpora vedeckej činnosti
  • 8. Znížiť nároky na špecializovanú prípravu v odbore paliatívna medicína z troch rokov na jeden rok ako nadstavbu na iný špecializačný odbor, respektíve v prechodnom období umožniť špecialistom z iných odborov subšpecializáciu paliatívna medicína po absolvovaní odborných kurzov v rozsahu 160 hodín, odbornej praxe jeden mesiac a zdokumentovaní najmenej 30 paliatívnych liečebných postupov
  • 9. Začleniť paliatívnu medicínu do koncepcie ošetrovateľskej starostlivosti pre dlhodobo chorých pacientov a integrovať ju v onkologických centrách ako podmienku získania certifikátu kvality.
  • 10. Zabezpečiť štandardy základnej paliatívnej starostlivosti pre zomierajúcich v ústavných zariadeniach. (Best care for the dying odvodený od Liverpool care pathway)

Tabuľka 1: Návrh opatrení na zlepšenie zdravotnej starostlivosti na konci života

Posteľový fond v roku 2013 podľa krajov

Graf 1: Posteľový fond v roku 2013 podľa krajov. Zdroj: Výkaz P (MZ SR) 1-01 o posteľovom fonde zdravotníckeho zariadenia – 2013 podľa NCZI

(Článok bol publikovaný v Zdravotníckych novinách,  15.3.2015)

Literatúra

  1. The Economist Intelligence Unit. The quality of death: Ranking end-of-life care across the world:  a report from the Economist Intelligence Unit. 2010: 1-36. http://www.eiu.com/sponsor/lienfoundation/qualityofdeath
  2. Gronemeyer R, Fink M, Globisch M, Schumann F. Helfen am ende des
    lebens hospizarbeit und palliative care in Europa. Giessen: Hospiz und
    Hospizbewegung, 2005.
  3. Centeno C, Clark D, Lynch T, Racafort J, Praill D, Lima L, et al. Facts and indicators on palliative care development in 52 countries of the WHO European region: results of an EAPC Task Force.  Palliat Med 21 (6). 2007:  463–471.