Racionálne rozhodnutia sa v čase krízy a vypätých emócií nerodia ľahko. Snahu štátov získať pre svojich občanov čo najrýchlejšie tú najmodernejšiu a najúčinnejšiu liečbu využívajú farmaceutické spoločnosti na stupňovanie finančných požiadaviek a vyjednávanie pre štáty málo výhodných podmienok, napríklad vyžadovaním ručenia štátov za nežiadúce účinky nových farmaceutík.
Skrytým nátlakom firiem je podmieňovanie objemu prvej dodávky podľa celkového množstva objednaných liekov alebo vakcín. Takýmto spôsobom farmaceutický priemysel tlačí na štáty, aby si v predstihu zakontrahovali maximálne množstvá vakcín alebo liekov, hoci ešte nie sú úplne známe ich účinky, či v období dodávok nebude na trhu lepšia alternatíva, alebo ako budú účinné pri novom variante vírusového ochorenia. Predovšetkým v čase keď pandémia spôsobovala vysokú úmrtnosť a chýbala účinná prevencia sa štáty napriek obavám o účinnosť niektorých vakcín a otáznej miere zaočkovania populácie uchyľovali k maximálnym možným objednávkam.
Keďže zvyčajne ide o nákupy v miliónových hodnotách, často pre krátkosť času aj prostredníctvom priamych rokovacích konaní so zástupcami firiem, tieto kontrakty musia byť pod drobnohľadom kontrolných inštitúcií štátu a médií.
O nákup vakcín bol nesmierny mediálny záujem a stali sa aj predmetom politických sporov. Vtedajšie vedenie ministerstva zdravotníctva bolo obviňované z toho, že si na začiatku podpisovania vakcinačných kontraktov k 2,4 miliónom vakcín od firmy Pfizer-BioNTech uplatnilo opciu na dokúpenie ďalších 600 tisíc dávok od tejto firmy a nie maximálny možný objem (ďalších 2,4 miliónov dávok). Pri kontrakte na 7,2 miliónov dávok rôznych vakcín sa táto objednávka od firmy Pfizer BioNTech na začiatku vakcinácie javila ako postačujúca.
Zároveň hlbokú politickú krízu vyvolal nákup neregistrovanej vakcíny Sputnik, ktorú preferovala ako očkovaciu látku časť obyvateľstva aj bez schválenia EMA (Európskej liekovej agentúry) a prišla na Slovensko v čase, keď bola situácia v našich nemocniciach kritická a očkovanie sa iba rozbiehalo. Po politických sporoch, ktoré vyústili až do odchodu premiéra Matoviča a ministra Krajčiho, sa Sputnikom dlho neočkovalo a nakoniec 170 tisíc dávok ruskej vakcíny dodávateľ odkúpil späť.
Celková zaočkovanosť slovenskej populácie bola v konečnom dôsledku sklamaním (tretia najhoršia v rámci Európskej únie). Dnes prebytočné exspirované vakcíny v niekoľko stotisícových hodnotách v tichosti znehodnocujeme.
V prekvapivom mediálnom bezvetrí prebiehalo nakupovanie monoklonálnych protilátok. Ich používanie minister Lengvarský spustil neskoro, až začiatkom novembra 2021, keď už vrcholila tretia vlna pandémie spôsobená delta variantom a túto účinnú liečbu používali okolité štáty niekoľko mesiacov. Ďalšie protilátky ministerstvo objednalo v čase, kedy sa už množili informácie o tom, že na rýchlo sa šíriaci a zmutovaný variant Omikron nezaberajú (január 2022). Následkom tohto rozhodnutia ostali nemocniciam dodnes v chladničkách bohaté zásoby Casirivamabu a Imdevimabu.
Súčasný prístup k liečbe ochorenia Covid-19 antivirotikami je rovnako zvláštny. Vláda sa ešte koncom minulého roka zaviazala k nákupu dvoch antivirotík, ktoré boli v štádiu testovania – Molnupiraviru (Lagevrio) a Nirmatrelvir/Ritonaviru (Paxlovid).
Klinické dáta už koncom januára 2022 potvrdili, že Lagevrio má významne nižšiu účinnosť ako Paxlovid (30% oproti 88%). Okrem toho Lagevrio, na rozdiel od Paxlovidu, doteraz nemá schválenie Európskou liekovou agentúrou (EMA).
Na základe týchto skutočností sa napríklad v Nemecku upravili medicínske odporúčania a pacienti s miernym alebo stredne ťažkým priebehom ochorenia Covid – 19 už niekoľko mesiacov dostávajú antivirotikum Paxlovid. Niektoré krajiny dokonca používanie Lagevria pre slabú účinnosť úplne zastavili (Francúzsko, India).
Aj v susednom Rakúsku je Paxlovid dostupný už niekoľko mesiacov v každej lekárni. Slovensko zatiaľ Paxlovid nemá a zmluvu na 25 tisíc dávok so spoločnosťou Pfizer podpísalo až 20.7.2022. Na rozdiel od Nemecka alebo Rakúska Slovensko naďalej používa menej účinné antivirotikum Lagevrio.
Vláda SR na žiadosť Ministerstva zdravotníctva prednedávnom schválila nákup ďalších 35 000 balení látky Molnupiravir (Lagevrio) od firmy Merck. Predkladacia správa neobsahovala odborné informácie o účinnosti, ani o nákladovej efektívnosti schváleného lieku a jeho možných alternatívach.
Na Slovensku máme od nového roku Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Jeho stanovisko v predkladaných materiáloch vláde chýba. Na správne politické rozhodnutie pritom nepostačuje vedieť iba predpokladanú epidemiologickú situáciu v krajine, ale aj hlbšiu analýzu účinnosti, nákladovej efektívnosti a rovnako medzinárodné porovnania dostupných liekov.
Ak porovnávame aktuálny nemecký štandard, Slovensku nechýba len Paxlovid, ale aj ďalšie lieky. U pacientov so stredne ťažkým a ťažkým priebehom ochorenia Covid – 19 dostávajú v Nemecku lieky Barcitinib a Tocilizumab, ktoré sú na Slovensku buď nedostupné (Tocilizumab), alebo dostupné len v obmedzenej miere (Barcitinib).
Tak závažné rozhodnutia, ktoré majú významný dopad na správnu liečbu našich pacientov, ale aj ekonomiku (za 35 tisíc dávok Lagevria sme zaplatili 23 miliónov eúr a ideme ich minúť opäť), musia byť podložené kvalitnými odbornými analýzami a porovnaniami. Rovnako je otázne ktorí pacienti v rovnakej indikácii pri dostupnosti Paxlovidu dostanú menej účinný liek Lagevrio.
Úlohou Ministerstva zdravotníctva je vynakladať verejné zdroje hospodárne a v prospech pacientov na Slovensku. Z aktuálnej situácie vyplýva, že objednávame veľké množstvá látok, ktorých účinok je otázny a naopak, neskoro alebo vôbec neobjednávame účinnejšie alternatívy. Preto je na mieste od kompetentných vyžadovať:
1. Aby pri predkladaní návrhov na politické rozhodnutia pripravovali materiály vrátane dôkladnej analýzy účinku, nákladovej efektivity kupovaných liekov, prípadne alternatív v medzinárodnom kontexte
2. Aby objednávané množstvá liekov zodpovedali skutočným potrebám a aktuálnym poznatkom vedy
3. Aby sa viedla analýza a kontrola vynaložených prostriedkov, vrátane evidencie preexpirovaných liekov a vakcín
Pandémia prehĺbila nedôveru občanov v štátne inštitúcie, a to nielen na Slovensku. Dôvodom boli rozhodnutia, ktorým často chýbala dostatočná odbornosť a váha dôkazov, ale aj absencia otvorenej a pravdivej diskusie a politizácia odborných tém, do ktorej sa zapojili aj mienkotvorné médiá.
Cesta k budovaniu dôvery v štátne inštitúcie bude dlhá. Potrebujeme nezávislých a kvalitných odborníkov, objektívne médiá a čestných politikov, ktorí budú ochotní a schopní vykonávať svoju službu zodpovedne a v náš prospech.
SOP - Antivirotická liečba ochorenia Covid-19, modifikované podľa DGIIN:
