Každý deň sme konfrontovaní spŕškami katastrofálnych správ z celého sveta. Aj keď nás skutočne každá z týchto udalostí nezaujíma, sú nimi preplnené všetky informačné kanály. Na to, aby nás niečo zaujalo, potrebujeme počuť, vidieť, čítať niečo nové, superaktuálne.
Na druhej strane sú informácie ako napr. ako sa zodpovedene starať o seba, svoje zdravie a zdravie svojich detí, ktoré sa snažíme potláčať. Naučili sme sa s nimi žiť so svojimi zabehanými automatizmami a berieme ich ako nemennú skutočnosť. Veľa z týchto nových informácií ale predstavuje fundament existencie terajších, ale aj budúcich generácií.
Sekundárna prevencia kardiovaskulárnych ochorení
Týmto nadväzujem na tému primárnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení a presúvam sa ku sekundárnej prevencii. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že adekvátnou implementáciou oboch stupňov prevencie je možné na Slovensku zabrániť úmrtiu približne 8000 ľudí ročne.
Národné akčné plány, medzinárodné odporúčania rôznych odborných skupín v rámci kardiovaskulárnych ochorení, odporúčania v rámci odborných kruhov sú neustále dostupné zdravotníckemu personálu, ale aj každému z nás. Dostupnosť množstva informácií dnes sťažuje výber tej správnej a jej adekvátnu individualizovanú aplikáciu.
Slovensko má v porovnaní s mnohými krajinami západného sveta výhodu kompaktnej veľkosti populácie. Môžeme tak rýchlejšie aplikovať to, čo nám ponúka vyspelý svet. Pri zavádzaní inovácií by sme mali vedieť rozpoznať aj chybné kroky a poučiť sa z nich.
Krajiny ako Nemecko majú komplikovanejšiu cestu pri zavádzaní opatrení do praxe. Regulácie, diverzita populácie a nedôverčivosť voči technickým inováciám spomaľujú implementáciu. Príkladom môže byť elektronická zdravotná karta. Jej vývoj trvá v Nemecku už vyše 10 rokov a ešte stále nie je celoplošne štandardom. Technológie, ktoré boli použité na začiatku sa stali zastaranými a ľudia si ešte stále nosia zoznam liekov na papieri.
Príkladom krajiny, ktorá dokázala využiť digitálne technológie a uviesť ich do dennej praxe je Estónsko. Slovensko by mohlo podobne využiť svoj potenciál a kompaktnosť na to, aby prostredníctvom digitálnych technológií pôsobilo pozitívne na zdravie svojej populácie.
Medzi základné opatrenia sekundárnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení patrí adekvátna kontrola krvného tlaku, cholesterolu, manažment cukrovky a skoré rozpoznanie prvých príznakov kardiovaskulárnych ochorení. Napriek jednoduchosti opatrení, často sa k nim pristupuje s veľkou latenciou, alebo chýba dôraz.
Každý lekár a z veľkej časti aj väčšina pacientov tieto informácie pozná. Problém je adekvátne uvedomovanie si reálnosti zdravotného stavu zo strany pacienta, ale aj lekára.
Jeden z najúčinnejších krokov v sekundárnej prevencii je individuálny prístup k pacientovi s použitím vizualizačných metód, ktoré odzrkadľujú aktuálne kardiovaskulárne riziká konkrétneho človeka a vizualizujú, čo prináša zmena správania a kontroly rizikových faktorov.
https://mlc.heart.org/#/
Najlepšie vo forme aplikácie, ktorá interaktívne odzrkadľuje v akom kardiovaskulárnom stave sa nachádza telo človeka.
Najjednoduchšia forma vizualizácie je prostredníctvom semaforu - červená, oranžová, zelená. Americká asociácia kardiológov používa daný systém, ktorý je voľne dostupný online
www.cvriskcalculator.com
V praxi by to mohlo znamenať, že každý vo veku od 35 rokov, dostane na predpis od svojho všeobecného lekára štandardizovanú, technicky zabezpečenú ,,Appku,, kde môžu obe strany, lekár a pacient vidieť aké rizikové faktory majú aký konkrétny vplyv na kardiovaskulárne zdravie. Hlavné rizikové faktory podľa americkej asociácie kardiológov sú – vek, pohlavie, nadváha, krvný tlak, cholesterol, hladina cukru v krvi, fyzická neaktivita a fajčenie. Teda napr. starnutím narastá rizikové skóre, ale zároveň úpravou krvného tlaku a cholesterolu, sa môže človek dostať do zelenej zóny.
Medzi základné opatrenia sekundárnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení patrí adekvátna kontrola krvného tlaku, cholesterolu, manažment cukrovky a skoré rozpoznanie prvých príznakov kardiovaskulárnych ochorení s využitím moderných technológií.
Neinvazívne zobrazovacie metódy – odporúčania ESC 2019
Na kongrese ESC (Európska spoločnosť kardiológov), bol predstavený diagnostický algoritmus pre SYMPTOMATICKÝCH pacientov na čo najefektívnejšiu diagnostiku ischemickej choroby srdca. Jeden z dôvodov zavedenia nového algoritmu bolo zabrániť veľkorysej indikácii ku invazívnemu koronarografickému vyšetreniu, ktoré nie je bez rizika. Často nastáva otázka, do akej miery prevažujú záujmy pacienta nad záujmami centier pre intervenčnú kardiológiu. Popri tom v posledných rokoch pokročil technický vývoj v oblasti KardioCT a iných neinvazívnych metód, čím sa ukazujú ďalšie zobrazovacie metódy pre koronárne cievy srdca.
Stratifikácia kardiálneho rizika v závislosti od klinických príznakov (typické, atypické, neanginózne alebo dušnosť) veku a pohlavia
https://academic.oup.com/eurheartj/advance article/doi/10.1093/eurheartj/ehz425/5556137
Čiže aj pri symptomatickom pacientovi, vzhľadom k typu príznakov, je možné predikovať, aký význam má ďalšia diagnostika. Medzi pravdepodobnosťami 5-15% je odporúčaná základná kardiologická diagnostika, ako je EKG a Echokardiografia srdca. Pri pravdepodobnostiach nad 15% sa odporúča ďalšia diagnostika, s cieľom čo najviac posunúť v algoritme invazívne vyšetrenie.
Nasledujúca tabuľka aktuálnych európskych odporúčaní ukazujú prehľadne, ktoré neinvazívne metódy majú akú senzitivitu na zachytenie koronárneho ochorenia srdca. Do popredia musím vyzdvihnúť veľmi nízku senzitivitu záťažového EKG, teda hlavne falošne negatívnych výsledkov.
Senzitivita neinvazívnych kardiálnych vyšetrení v porovnaní ku anatomickému vyšetreniu koronárnych ciev (A) alebo ku funkčnému stavu stenózy koronárnych ciev (B)
https://academic.oup.com/eurheartj/advance article/doi/10.1093/eurheartj/ehz425/5556137
A - klinická pravdepodobnosť ICA – invazívna koronarografia, relevantnej koronárnej stenózy, B – FFR – fractional flow reserve – metóda počas koronarografie na stanovenie funkčnej stenózy, Stress ECG = záťažové EKG, Coronary CTA = srdcové CT, PET = pozitívna emisná tomografia, Stress CMR = záťažová srdcová magnetická rezonancia, Stress Echokardiography = záťažové ECHO srdca, SPECT single photon emission CT
Cost-effectivness = pomer cena a efektivita
Pri neustálych nových technických možnostiach, sa otvárajú nie len šance na zlepšenia zdravia populácie, ale aj šance rôznych iných, často ekonomických a politických záujmov. Umenie ostáva, čo najlepšie identifikovať najefektívnejšie opatrenia a nesústrediť sa len na vysoko špeciálne technické možnosti. Na čo najlepšiu možnú kvalitu zdravotnej starostlivosti pre čo najväčší možný počet ľudí musí byť zabezpečený hlavne prístup k zdravotníckym službám pre čo najväčšiu časť populácie. Krajiny s obmedzenými finančnými prostriedkami sú často nútené podstupovať netradičné riešenia. Niektoré africké krajiny, ako napr Rwanda, sa snažia cez zavádzanie digitálnych riešení sprístupniť kvalitné informácie a KOMUNIKÁCIU so zdravotníckym personálom. Kvalitne a lacno.
Vzťah ľudia, pacienti versus zdravotnícky priemysel
V kontexte kardiovaskulárnych ochorení nemôžeme zabúdať na to, ako sa vyvíjajú pohľady ľudí vzhľadom k zdravotníckemu priemyslu. V západnom svete narastá nedôvera voči lekárom, zdravotníckym zariadeniam a hlavne farmaceutickému priemyslu. Je veľmi neprehľadné aké konflikty záujmov majú odborníci, čo sa podieľajú na tvorbe národných a nadnárodných odporúčaní. Kto financuje nadnárodné organizácie, ktoré sa podieľajú na vytváraní klasifikácie chorôb a odporúčaniach farmakologickej liečby. Ľudia sa preto čoraz viac odďaľujú od ,,klasickej medicíny,, a hľadajú riešenia v alternatívach. Alternatívni poskytovatelia majú často marketingovú stratégiu a ignorujú poznatky klasickej medicíny.
Stúpajúca nedôvera ľudí ku zdravotníckemu systému sa musí brať vážne na všetkých úrovniach. Od lekárov, ošetrovateľov, manažmentu nemocníc, politikov, až po farmaceutický priemysel.
Vyrovnávanie vzťahu lekár - pacient je jedna z kľúčových výziev. Pacient musí byť vnímaný ako rovnocenný partner a lekár ako obhajca jeho zdravia. Dôvera jedného človeka ku druhému je nepriamo úmerná ku subjektívnemu vnímaniu osobného benefitu tvojho partnera, teda ak človek vidí, že druhý vykonáva danú činnosť prevažne na svoj osobný benefit, klesá dôverovanie danému človeku. Dánsko, krajina s jedným z najlepších zdravotníckych systémov na svete, má jednu z najväčších stupňov dôvery obyvateľstva voči zdravotníckemu systému. Budovanie objektívnej dôvery medzi pacientom a poskytovateľom je základným pilierom primárnej a sekundárnej prevencie.
Literatúra:
- https://mlc.heart.org
- 2019 ESC Guidelines for the diagnosis and management of chronic coronary syndromes: The Task Force for the diagnosis and management of chronic coronary syndromes of the European Society of Cardiology (ESC)