Na svete sa každý rok vykoná približne 234 miliónov operácií, čiže každý rok je operovaný približne každý 30 človek. Vo vyspelých krajinách je incidencia tzv. veľkých komplikácií 3-16%, v rozvojových krajinách ešte vyššia. Celosvetovo utrpí komplikáciu spôsobenú operáciou približne každý 10. operovaný človek. Svetová zdravotnícka organizácia sa už v roku 2008 rozhodla programom ,,Safe surgery saves lifes,,(bezpečná chirurgia zachraňuje životy) bojovať za väčšiu bezpečnosť operácií.
Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie sú na dosiahnutie hlavného cieľa – maximálnej možnej perioperačnej bezpečnosti potrebné: tímová spolupráca, kde operatér je súčasťou tímu špecialistov v perioperačnej zdravotnej starostlivosti a nastavenie rámcových podmienok v zdravotníckych zariadeniach zameraných na maximálnu bezpečnosť a kvalitu perioperačnej starostlivosti.
1. Tímová spolupráca
Chirurg je zodpovedný za indikáciu operácie a čiastočne aj časovanie,anesteziológ sa snaží odhaliť nechirurgické rizikové faktory, konzultuje spolu s chirurgom časovanie operácie, nutnosť predoperačných vyšetrení a optimalizáciu stavu pacienta. Ďalej anesteziológ určuje plán na monitorovanie vitálnych funkcií pacienta počas a po operácii, určuje formu narkózy a terapiu bolesti počas a po operácii. V pooperačnom období si na intenzívnom oddelení delia úlohy anesteziológ a chirurg a na bežnom lôžkovom oddelení preberá úlohu chirurg, prípadne ďalší odborníci.
Ošetrovateľský a nelekársky personál predstavuje dôležitú časť perioperačného tímu. Priamo pri operácii je prítomný anesteziologický, inštrumentárny a nesterilný ošetrovateľ/sestra, mimo operačného traktu ošetrovateľský personál na oddelení, rehabilitačný a fyzioterapeutický personál, výživové poradenstvo a ak je nutná intenzívna starostlivosť, tak personál intenzívneho oddelenia.
Pacient je stredobodom celého perioperačného snaženia. Na úspešné zvládnutie operácie a rýchlu rekonvalescenciu je veľmi dôležitý jeho aktívny prístup. Poskytuje potrebné informácie, riadi sa odporúčaniami na adekvátnu prípravu pred operáciou a aktívne sa zapája do rekonvalescencie po operácii.
2. Rámcové podmienky v zdravotníckych zariadeniach podľa WHO
1. Tím musí operovať správneho pacienta a správnu stranu
2. Tím musí používať metódy na prevenciu nežiadúcich účinkov narkotík a zároveň chrániť pacienta pred bolesťou
3. Tím musí byť pripravený na prípad nemožnosti adekvátne zabezpečiť dýchacie cesty pacienta a tým predísť závažnému stavu z nedostatku kyslíka
4. Tím musí rozpoznať a efektívne sa pripraviť na prípadné veľké krvné straty
5. Tím musí predchádzať nástupu závažných alergických reakcií
6. Tím musí neustále používať metódy na zabránenie vzniku chirurgickej infekcie rany
7. Tím musí predchádzať neplánovanému ponechaniu materiálov v operačnom poli
8. Tím musí adekvátne označovať všetky odobrané vzorky
9. Tím musí neustále komunikovať a vymieňať si potrebné informácie na bezpečné prevedenie operácie
10. Zdravotnícke zariadenia musia zabezpečiť rutinné sledovanie a vyhodnocovanie operačných kapacít, ich počtu a výsledkov.
Aké štrukturálne predpoklady musia vytvoriť zdravotnícke zariadenia?
1. Zabezpečenie dostatočného počtu kvalifikovaného a motivovaného zdravotníckeho personálu. Teda nielen počty, ale aj odbornosť musí byť predpokladom k vykonávaniu operačných výkonov.
2. Dodržiavanie zákonníka práce a vytváranie aktívnych hodnotiacich mechanizmov zaťaženosti pracovníkov. Teda majú pracovníci skutočne čas na adekvátny oddych?
3. Prevádzkovanie aktívneho manažmentu kvality perioperačnej starostlivosti a zabezpečenie prístupu k týmto informáciám každému pracovníkovi v perioperačnom tíme.
4. Aplikovanie procesu spracovania pochybení. Nesnažiť sa obviňovať len jednotlivca, ale hľadať príčiny chýb a snažiť sa im predchádzať. Závažné chyby sa dejú zvyčajne zlyhaním viacerých faktorov. Jeden z inštrumentov na analýzu chýb je tzv. ,,root cause analysis,, teda analýza koreňa a príčiny daného stavu.
5. Aplikovanie manažmentu rizikovosti do štruktúry zdravotníckeho zariadenia. To zahŕňa zabezpečiť anonymný systém nahlasovania kritických udalostí, ktoré viedli priamo, alebo bez zásahu by mohli viesť ku poškodeniu pacienta. Odborne sa takýto systém nazýva ,,CIRS – critical incident reporting system,, V Nemecku má takýto systém temer každá nemocnica. Ďalšou zložkou je pravidelné vyhodnocovanie ťažkých priebehov operácií v rámci pravidelných vzdelávacích stretnutí a prístupnosť týchto informácií všetkým zainteresovaným.
6. Zavedenie M&Mkonferencií (Mortality and Morbidity, Úmrtnosť a chorobnosť). V pravidelných, najlepšie mesačných odstupoch organizovanie interdisciplinárnych stretnutí, kde sa analyzujú závažné medicínske prípady a možnosti zlepšenia medziodborovej spolupráce.
7. Pravidelné tímové tréningy na simulátoroch, ktoré posilňujú spoluprácu v krízových situáciách. Podobné tréningy sú nevyhnutná súčasť pre personál v leteckej doprave.
Primárnym cieľom na Slovensku by malo byť povinné celoplošné zavedenie perioperačného manažmentu bezpečnosti, jeho dôsledné dodržiavanie a jasné zadefinovanie kompetenčných a odborných pravidiel pri výbere operačného tímu.
Zdroje:
https://www.who.int/patientsafety/safesurgery/en/
https://www.who.int/patientsafety/safesurgery/knowledge_base/SSSL_Brochure_finalJun08.pdf
https://www.helios-gesundheit.de/unternehmen/was-wir-tun/patientensicherheit/