Boj sestier za lepšie platové a pracovné podmienky je opodstatnený. Ale problémom nie sú len platy a vyťaženosť. Zásadné zmeny vo vzdelávaní zdravotných sestier bez jasného vymedzenia kompetencií majú dosah na zhoršujúcu sa situáciu starostlivosti o pacientov. Počet sestier - magistier stúpa, ale o pacientov sa nemá kto starať.

Vzdelávanie

V Európe sú dva prúdy sesterského vzdelávania. Tradičný model, ktorý je napríklad v Nemecku alebo Francúzku, pozná pojem registrovaná zdravotná sestra po absolvovaní trojročnej zdravotnej školy. Podmienkou je ukončená desaťročná povinná dochádzka a 4600 výučbových hodín a praxe. Zdravotná sestra sa môže ďalej špecializovať a dosiahnuť stupeň odbornej sestry. Vysokoškolské vzdelanie je výnimočné a zamerané na budúcu didaktickú a vedeckú činnosť.

Druhý model, ktorý vychádza z anglo-americkej tradície a ku ktorému sa zaviazali aj mnohé štáty Európy vrátane Slovenska, počíta s akademizáciou sesterských povolaní. Sestra prvého stupňa má trojročné bakalárske vzdelanie a jej činnosť zodpovedá činnosti registrovanej sestry. Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa s titulom master, u nás magister, je spojené s vyššími kompetenciami a špeciálnymi funkciami sestry. (napríklad CRNA – certifikovaná anesteziologická sestra) Tretí stupeň vysokoškolského vzdelania (PhD) študujú sestry, ktoré majú vedecké a školiace ambície.

Aká je situácia na Slovensku?

Postupne prebieha proces akademizácie. Ošetrovateľstvo sa dá študovať v bakalárskej alebo magisterskej forme na viacerých slovenských univerzitách. Odbor diplomovaná všeobecná sestra je možné absolvovať aj na stredných zdravotníckych školách po ukončení stredoškolského vzdelania s maturitou. Kompetencie zdravotných sestier s vyšším odborným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním prvého a druhého stupňa sa výrazne nelíšia. Získanie akademického titulu je vnímané skôr ako konkurenčná výhoda pri obsadzovaní riadiacich miest ako zvýšenie odbornosti. Podľa ročenky Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2011 má 22,91% sestier bakalárske alebo úplné vysokoškolské vzdelanie. (z toho 10,86% má magisterské vzdelanie)

Podľa štatistiky OECD bolov roku 2006 na Slovensku 69,2 absolventov zdravotníckych škôl na 100 000 obyvateľov, pričom priemer OECD bol 42,7 absolventov na 100 000 obyvateľov. Za týmto nárastom je predimenzovaná ponuka vzdelávania, predovšetkým v externej forme, ktorá je pre školy finančne lukratívna. Široké možnosti vzdelávania neprispievajú k zvráteniu nepriaznivého stavu v počte sestier na Slovensku. Naopak, akademicky vdelané sestry nachádzajú rýchlejšie uplatnenie v zahraničí alebo inom ako zdravotníckom sektore. V dôsledku negatívneho platového a pracovného postavenia sestier sa ich počet na Slovensku výrazne znížil a v roku 2011 predstavoval len 5,9 sestier na 1000 obyvateľov, kým priemer OECD bol 8,7 sestier na 1000 obyvateľov. Negatívna je aj veková štruktúra sestier. Zdravotné sestry do 40 rokov predstavovali v roku 2000 ešte 57,56% z pracujúcich sestier, v roku 2009 už len 43,62%. Stúpa aj počet pracujúcich sestier v dôchodkovom veku (104,72% nárast v porovnaní rokov 2002 a 2009) (zdroj- Správa o stave zdravotníctva na Slovensku, 2011)

Mzdové nároky sestier

Mzdové ohodnotenie zdravotných sestier je rozdielne v závislosti od zamestnávateľa. Zdravotné sestry v nemocniciach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva dostávajú platy podľa ústavným súdom pozastaveného zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Nižšie platy sú predovšetkým v súkromných zdravotníckych zariadeniach. Tento nepomer je oprávneným tŕňom v oku sesterskej stavovskej organizácie. Vysoké odvodové zaťaženie bez navýšenia platieb od poisťovní navádza niektorých súkromných zamestnávateľov vyplácať sestrám minimálnu mzdu a nelegálne peniaze na ruku. Takáto prax je bežná nielen v zdravotníckom sektore.

Porovnanie mzdovej úrovne na Slovensku a v Nemecku

Pri porovnaní mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek vyplývajúcich zo zákona , ktorý je uplatňovaný aspoň v štátom kontrolovaných zariadeniach je mzda začínajúcej sestry v Nemecku viac ako trojnásobná oproti Slovensku. Pri bližšej analýze to tak celkom nie je. Hrubá mzda je síce v porovnaní s Nemeckom 29,6%, ale čistá mzda predstavuje 34%. Ak zoberieme do úvahy aj porovnanie cenových hladín v Nemecku a na Slovensku (podľa štatistiky OECD vychádzajúcej z porovnania parity kúpnej sily), úroveň slovenských cien dosahuje 71% z nemeckých. Po tomto zohľadnení by slovenská čistá mzda v Nemecku predstavovala 653,43 Euro, teda 44 % z čistej mzdy v Nemecku. Odvodové zaťaženie zamestnávateľov, ktoré je jedným z problémov pri zvyšovaní platov v krajinách s nižším celkovým príjmom, je výrazne rozdielne. Na Slovensku sa zamestnávatelia podieľajú vo vyššej miere na sociálnych a zdravotných odvodoch. Odvody zamestnávateľa v Nemecku sú ca. 18 % k hrubému platu, na Slovensku až 35%, čo napína rozpočty zamestnávateľov.

^{* Nástupný hrubý plat zdravotnej sestry podľa TVöD (Platobna trieda - 7a) (bezdetná, neplatička cirkevnej dane, daňová skupina I) v Euro}

^{** Minimálny mzdový nárok zdravotných sestier podľa uznesenia Radičovej vlády v Euro}

^{() Percentuálny pomer k rovnakej položke v Nemecku}

^{* Maximálny hrubý plat zdravotnej sestry podľa TVöD (Platobna trieda - 9a) ( bezdetná, neplatička cirkevnej dane, daňová skupina I) v Euro}

^{** Maximálny mzdový nárok zdravotných sestier podľa uznesenia Radičovej vlády v Euro}

^{() Percentuálny pomer k rovnakej položke v Nemecku}

Záver

Na Slovensku sa vysokoškolské vzdelanie stalo lacným exportným artiklom. Mladí lekári a sestry sa po skončení štúdia uplatňujú na zahraničných trhoch práce. Bojovať proti finančnej migrácii nie je v ekonomických silách Slovenska. Aj keď sa platy v zdravotníctve zvyšovali rýchlejším tempom ako v iných priemyselných odvetviach a v službách, stále nedosahujú ani polovičnú úroveň reálnych miezd v západnej Európe. Naďalej dochádza k zhoršovaniu pracovných podmienok pre zdravotné sestry, ktoré sa musia starať o čoraz väčší počet pacientov a slúžiť nadmerné množstvo pohotovostných služieb. Zvrátiť nepriaznivý stav je behom na dlhé trate. Postupným znižovaním odvodového zaťaženia, zreálnením platieb zdravotných poisťovní za výkony a koordinovaným odborovým tlakom na dodržiavanie mzdových nárokov by sa mzdy zdravotnyćh sestier mohli upraviť aj v súkromnom sektore. Časť finančných prostriedkov, ktoré Slovensko míňa na predimenzovanú pregraduálnu prípravu by sa mohla efektívnejšie využiť na zlepšenie pracovných podmienok zdravotníckych pracovníkov.

Pre vykonávanie sesterského povolania je súčasne zadefinované trojročné vzdelávanie s možnosťou špecializácie postačujúce. Dualita vo vzdelávaní zdravotných sestier na stredných zdravotných školách a formou bakalárskeho štúdia je v medzinárodnom porovnaní ojedinelá. Snaha o akademizáciu ošetrovateľskej činnosti by mala byť spojená s jasným vymedzením kompetencií.

V štruktúre riadenia zdravotníckych zariadení by mali mať zastúpenie aj zdravotné sestry, ktoré by mohli viac presadzovať svoje záujmy, zabezpečovať nezávislosť ošetrovateľského procesu a dbať na jeho kvalitu.

Zdravotné sestry si za svoju prácu a nasadenie zaslúžia viac.

(Článok bol publikovaný v Zdravotníckych novinách)