Slovensko čelí nepoznanej hrozbe pandémie vírusom Covid-19. Nikdy sme podobnú situáciu nezažili. Nevieme ako sa bude situácia ďalej vyvíjať a aké budú jej následky. Predpokladáme, že opatrenia, ktoré sú vyžadované medzinárodným spoločenstvom a národnými autoritami povedú k zvládnutiu tejto krízy. Napriek tomu je teraz, vac ako inokedy, potrebná naša zodpovednosť. K sebe aj iným.
Dva dôležité fenomény súčasnej pandémie:
A) Veľký počet ľudí, ktorí su nosiči momentálne zvýšeného množstva baktérií - streptokokov, hemofilov, pneumokokov a vírusov - tzv. ,,commom cold viruses,, - vírusov z nachladnutia. Patrí tu viac ako 100 typov vírusov - enterovirus, picornaviridae, rhinovirus A-C, paramyxoviridae, HMPV, HRSV, mastadenoviridae, reoviridae, a aj rodina tzv. coronaviridae - Human Coronavirus 229E, Human Coronavirus OC 43, Human Coronavirus NL 63, human coronavirus HkuV a najnovšie popísaný Covid 19, u ktorého sa postuluje najvyššia patogenita. Za posledné roky spôsobovala najťažšie priebehy skupina tzv. chrípkových vírusov, kde Svetová zdravotnćka organizácia udáva celosvetovo ročne 3-5 miliónov ťažkých priebehov a 290 000 až 650 000 úmrtí ročne.
B) Marec patrí k mesiacom v roku, kde máme najnižšiu schopnoť adekvátnej aktivácie imunitného systému z dôvodu dlhodobého trávenia času vo vnútorných priestoroch, nadmernému chladu, absolútnemu nedostatku adekvátneho slnečného žiarenia, nadmernej vlhkosti, nedostatku čerstvých zdravých potravín, nadmernému znečisťovaniu ovzdušia fosílnymi palivami počas vykurovacej sezóny. Aj z toho dôvodu pozorujeme častejšie dekompenzácie chronických ochorení.
Významný kanadský lekár, fyziológ a historik medicíny - William Osler napísal:
,,Nehovor mi aký druh ochorenia má pacient, povedz mi aký pacient má dané ochorenie,,
Tieto slová by sme mali mať dnes zvlášť na pamäti. Je pre nás dôležité nielen poznať ako sa brániť pred prenosom ochorenia, ale aj vedieť ako zlepšiť svoj imunitný systém, svoje obranné funkcie. Je to vždy lepšie ako len dúfať a trápiť sa. Nie je dôležitý len patogén, mikrób alebo vírus, ale aj zdravotný stav, v ktorom sa nachádzame, respektíve stav nášho imunitného systému, našej osobnej armády a ministerstva obrany.
Minimalizujte toxické látky v tele
Slovensko má veľa problémov, ktoré ovplyvňujú naše zdravie. Za jeden z najvážnejších považujem, že ročne zomiera približne 8 000 ľudí na ochorenia, ktorým sa dá zabrániť. Počet fajčiarov na Slovensku je približne 1 400 000 ľudí, čo je hlavný faktor úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu a ochorenia pľúc. Spotreba tvrdého alkoholu predstavuje približne 14 litrov čistého alkoholu na hlavu za rok. Tieto faktory ovplyvňujú zdravie našej populácie a čo je dôležitejšie pre momentálnu situácia, výrazne zvyšujú riziko respiračných ochorení. Prostredníctvom negatívnych vplyvov na mukociliárny aparát dýchacích ciest, produkciu hlienu, zmenu slizničnej imunity a mikrobióm organizmu, zvyšujú náchylnosť na infekcie. Dochádza k zvýšeniu oxidatívneho stresu organizmu cez aktívny prísum toxínov do dýchacích ciest a celého organizmu, zníženému príjmu a vstrebávaniu esenciálnych nutrientov, vitamínov, minerálov a stopových prvkov, čím narastá potreba týchto nutrientov. Celkový imunitný systém je výrazne oslabovaný.
Zodpovedný prístup k fajčeniu, ale aj nadmernému pitiu alkoholu, v ideálnom prípade ich zanechanie, je preto v tejto dobe veľmi účinný krok.
Posilňujte svoj imunitný systém
Oxidačný stres spôsobený nadmerným príjmom toxínov zvyšuje nároky organizmu na antioxidačné látky. Tu musím obzvlášť vyzdvihnúť potentný antioxidant vitamín C. Niektoré zvieratá produkujú počas stresu vitamín C, človek ho v stresových situáciách, medzi ktoré patrí aj vírusová infekcia, musí dopĺňať. Mnoho štúdií dokazuje pozitívny účinok vitamínu C na imunitný systém, niektoré štúdie také jednoznačné nie sú. Diskutovanou témou je pritom adekvátne dávkovanie, ale aj paralelné vysoké vystavovanie oxidačným vplyvom, ako napr fajčenie, čo môže byť dôvodom vyššej potreby a tým aj spochybňovania účinku. Na druhej strane nežiadúce účinky sú zanedbateľné. Aj v tejto pandémii sa popisuje nasadzovanie vitamínu C intravenózne v ázijských krajinách, žiaľ štúdie zatiaľ nie su publikované. Denná potreba vitamínu C je u dospelého človeka 100-150 mg, čo pokrýva vyvážená strava s dostatočným obsahom čerstvého ovocia a zeleniny. Dlhodobé užívanie vysokých dávok vitamínu C v umelej forme sa neodporúča.
Nezanedbateľný faktor navyšovania počtu ochorení horných dýchacích ciest v tomto období je chladná a vlhká klíma spolu s nedostatkom dostatočnej intenzite UVB, ultrafialové žiarenie, ktoré stimuluje tvorbu vitamínu D v koži. S tým korelujú aj vedecké merania hladín vitamínu D v rôznych častiach európskej populácie. Na syntézu vitamínu D má práve UVB esenciálny vplyv, bez neho nie je tvorba v organizme možná. Od októbra do marca je v našich zemepisných šírkach tvorba vitamínu D výrazne obmedzená. Podľa štúdií nemeckého Inštitútu Roberta Kocha má 56% dospelej populácie a 45% detí v Nemecku výrazne znížené hladiny vitamínu D, menej ako 20ng/ml a silné sezonálne výkyvy. Preto nám neostáva nič iné, ako prijímať dostatok zo stravy a v zimných mesiacoch je často nutná aj dodatočná suplementácia. Vitamín D hrá kľúčovú úlohu v imunitnej odpovedi organizmu. To je spolu s teplom kľúčový faktor našej zvýšenej imunity v letných mesiacoch. Najpresnejšia forma suplementácie je cez meranie hladín vitamínu D, 25D Kalciferol v krvi. Ak to nie je možné, odporúčam v tejto dobe substitúciu 2000-4000 IU, medzinárodných jednotiek denne.
Z minerálov sa v spojitosti s imunitným systémom často skúma účinok dodatočného podania zinku. Nedostatok zinku je vo vyspelých krajinách, na rozdiel od subsaharskej Afriky, Indie a južnej Ázie skôr ojedinelý. Na druhej strane zmeny v stravovaní, sklon k monotónnemu vegetariánstvu, chronické pitie alkoholu a nevyvážená strava môžu viesť k jeho nedostatku. Jedna americká štúdia poukázala na to, že nedostatok zinku mala až polovica z testovanej populácie. Daná štúdia tiež ukázala výrazné skrátenie trvania prechladnutia a zníženie spotreby antibiotík u školopovinných detí s dostatkom zinku. Zinok je súčasťou takmer 300 rôznych enzýmov, ktorých veľká časť podporuje syntézu bielkovín. Najznámejší je príklad inzulínu. Bez zinku nie je možná jeho syntéza. V imunitnom systéme sa podieľa na syntéze bielkovín pre miliardy imunitných buniek. Okrem toho zinok podporuje, spomaľuje replikáciu približne 40 typov vírusov. Ďalší účinok zinku je čisto mechanický, keď bráni adherencii vírov na sliznice. Denná potreba zinku je u žien 7-10mg, u tehotných a kojacich žien 11-14mg a u mužov 11-16mg.
Bez povšimnutia by nemal ostať ani vitamín A. Napríklad pri ťažkej vírusovej pneumónii pri osýpkach Svetová zdravotnícka organizácia odporúča v krajinách s nedostatkom vitamínu A 200 000 IU orálne pre dospelých a 100 000 IU pre deti po dobu 2 dní. Aj keď výsledky štúdií nie sú jednoznačné, ukazuje sa znížená úmrtnosť práve pri prípadoch úmrtia asociované so zápalom pľúc u detí do dvoch rokov. Dôvodom môže byť významná úloha vitamínu A v tzv. slizničnej imunite dýchacích ciest.
Správajte sa zodpovedne k sebe aj iným
Za svoje zdravie zodpovedá každý sám. Úlohou štátu je zabezpečiť rámcové podmienky - adekvátnu a postačujúcu zdravotnú starostlivosť. Táto zdravotná starostlivosť nie je, zvlášť v časoch krízy samozrejmosť. Aby nedošlo k neúmernému preťaženiu tejto starostlivosti je potrebná nielen súčinnsť všetkých zložiek štátu, ale aj naša osobná zodpovednosť. Za naše zdravie a zdravie rizikových skupín obyvateľstva. Ochrana pred neúmerným šírením pandémie je aj v našich rukách. Je nevyhnutné, aby sme si zachovali svoju ľudskú tvár a konali spolupatrične a zodpovedne k sebe a ostatným, aby sme čo najskôr prekonali súčasnú pandémiu a mohli sa vrátiť do spokojného života.
Na záver, ešte dôležitá poznámka. Pri manažmente kritických situácií ľudia inklinujú k takzvanému tunelovému pohľadu. Sú náchylní nevnímať skutočnosti okolo seba, respektíve podliehať davovej psychóze. Aj všetky reštrikčné opatrenia zavedené kôli nekontrolovateľnému šíreniu pandémie sa musia objektívne vyhodnocovať a prípadne prehodnotiť. Aby sme pri boji s nepoznanou hrozbou neohrozili aj coronavirus negatívnych akútnych pacientov v našich nemocniciach. Pri epdidémii Eboly v západnej Afrike v rokoch 2014-2016 došlo ku zníženému venovaniu sa pacientom s maláriou. Z dôvodu karantény a menších kapacít personálu a lôžok sa tým zvýšil počet úmrtí na maláriu a tento nárast presiahol počet celkových úmrtí na ebolu. Čo to znamená? Musí byť bezpodmienečne zabezpečené ošetrovanie akútnych medicínskych prípadov - kardiovaskulárnych ochorení, úrazov, náhlych brušných príhod a iných, ako aj a ošetrenie detí. Úmrtnosť v spojení s aktuálnym coronavírusom je u ľudí bez známych diagnóz ca 0,9%, u ľudí pod 39 rokov 0,2% a u detí pod 9 rokov 0%.
Tu musia výraznú úlohu zohrať médiá a ministerstvo zdravotníctva ponúkaním čo najspoľahlivejších správ, ktoré nebudú potencovať paniku, ale orientovať sa vecne na danú situáciu.
Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5707683/
https://www.youtube.com/watch?v=yvuMU1fMWB0
https://de.wikipedia.org/wiki/William_Osler
https://de.wikipedia.org/wiki/Erkältung
https://www.rki.de/SharedDocs/FAQ/Vitamin_D/Vitamin_D_FAQ-Liste.html
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/31122993 2019
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16235283
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10801945
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12424502