V starostlivosti o terminálne chorých pacientov Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom. Paliatívna starostlivosť je na chvoste záujmu zdravotných poisťovní a štátnych inštitúcií. Problémom nie je len dostupnosť, ale aj kvalita a edukácia. Starnúca populácia, nárast onkologických a chronických ochorení v terminálnom štádiu sú výzvy, na ktoré musíme hľadať riešenia s ohľadom na jedno zo základných ľudských práv - na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Bez adekvátnej a komplexnej starostlivosti o ťažko chorých a umierajúcich pacientov bude stigmatizácia našej spoločnosti pokračovať.
V roku 2010 zverejnil The Economist Intelligence Unit medzinárodné hodnotenie starostlivosti o pacientov na konci života. (1) Toto porovnanie zahŕňa aj Slovenskú republiku, ktorá spomedzi 40 sledovaných krajín obsadila nelichotivé 27 miesto. Pri stanovovaní indexu kvality starostlivosti o umierajúcich sa brali do úvahy tieto parametre: kvalita (40%), dostupnosť (25%), vynaložené prostriedky (15%) a celkové zázemie danej problematiky (20%). Slovensko dosiahlo v celkovom hodnotení index 4.2 a zaostalo tak aj medzi krajinami regiónu. Česko obsadilo 21 miesto s indexom 5.2, Poľsko skončilo na 15 mieste s hodnotením 6.0 a Maďarsko dokonca obsadilo 11 priečku s indexom 6.2. Podľa daného prieskumu najlepšiu staristlivosť o pacientov na konci života má Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska s hodnotením 7.9. Aj keď sa dá metodike výskumu čo to namietať, tento rebríček čiastočne zodpovedá súčasnému stavu v akom sa starostlivosť o umierajúcich na Slovensku nachádza.
Koncepcia ministerstva zdravotníctva
Ministerstvo zdravotníctva vydalo v roku 2006 koncepciu zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína vrátane hospicovej starostlivosti. V nej zadefinovalo základné ciele a štruktúru medicínskeho odboru. Podľa dostupných informácií bolo na Slovensku v roku 2013 7 oddelení paliatívnej medicíny s celkovým počtom 86 postelí a 10 zariadení ústavnej hospicovej starostlivosti s celkovým počtom 169 postelí. (podľa ročného výkazu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej Republiky o posteľovom fonde zdravotníckych zariadení) Stanoviť adekvátnu potrebu paliatívnych lôžok je obtiažne. Zohľadniť sa musia demografické a epidemiologické parametre, preferencie pacientov, priemerná doba hospitalizácie a dostupnosť služieb. Viariabilita počtu paliatívnych postelí na 1 milión obyvateľov v Európe je výrazná. Rozdiely sú predovšetkým medzi východnou a západnou Európou. Kým v krajinách západnej Európy je v priemere 31 paliatívnych lôžok na 1 milión obyvateľov, vo východnej Európe je ich len 17. (2) Primeraný fond paliatívnych postelí (v hospicoch a oddeleniach paliatívnej medicíny) sa odhaduje na 50-75 miest na 1 milión obyvateľov. (3) Slovensko by malo mať podľa týchto prepočtov okolo 135-189 postelí na oddeleniach paliatívnej medicíny (skutočný stav je 86) a 135-189 lôžok ústavnej hospicovej starostlivosti, čo približne zodpovedá súčasnému stavu s 169 lôžkami. Z ročnej štatistiky vyplýva, že na Slovensku chýbajú predovšetkým nemocničné paliatívne lôžka a pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. (Graf č. 1) Podľa vyjadrenia hlavnej odborníčky na paliatívnu medicínu - MUDr. Križanovej, v súčasnosti na Slovensku pôsobí len 7 lekárov s atestáciou v odbore paliatívna medicína. Paliatívnu starostlivosť tak poskytujú vrámci prechodného opatrenia odborníci z odborov vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, pediatria, geriatria, algeziológia, anesteziológia a resuscitácia a všeobecné lekárstvo.
Platby za služby
Podľa vyjadrenia doktorky Križanovej sú platby zdravotných poisťovní za špecializovanú paliatívnu starostlivosť v nemocniciach obmedzené a nepokrývajú vynaložené náklady. Financovanie špecializovaných hospicových zariadení je v porovnaní s nemocnicami ešte viac limitované a približne 60 - 70 % nákladov sa musí hradiť z alternatívnych zdrojov. Veľkú časť nákladov si pacienti musia platiť sami (12-20 € za jeden deň). Takéto priame platby robia štacionárnu zdravotnú starostlivosť na konci života pre mnohých pacientov nedostupnou.
Veda a ďalšie vzdelávanie
Paliatívna medicína sa na Slovensku študuje na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a na Lekárskej fakulte v Martine ako nadstavba na špecializáciu v oboroch vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, pediatria, geriatria, anesteziológia a resuscitácia a všeobecné lekárstvo. Vzdelávanie trvá tri roky. Rovnako je súčasťou postgraduálnej prípravy pre onkológov, geriatrov a internistov na Univerzite Komenského a Slovenskej zdravotnickej univerzite v Bratislave. Záujem o odbor paliatívna medicína je veľmi nízky. Na slovenských lekárskych fakultách neexistuje pregraduálna príprava medikov. Vedecká činnosť pre nedostatok personálnych zdrojov absentuje.
Starostlivosť o dlhodobo chorých na Slovensku
Lôžková starostlivosť o dlhodobo chorých pacientov je na Slovensku tradične poskytovaná oddeleniami pre dlhodobo chorých. Vo väčšine vyspelých krajín nie sú chronické lôžka súčasťou źdravotníckych zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť. Na Slovensku bolo v roku 2013 56 oddelení pre dlhodobo chorých s celkovou kapacitou 1894 postelí. Proces transformácie týchto oddelení na domovy ošetrovateľskej starostlivosti, doliečovacie zariadenia a špecializované ošetro-vateľské útvary prebieha len veľmi pomaly.
Mobilné hospice
Národné centrum zdravotníckych informácií evidovalo v roku 2013 15 zariadení poskytujúcich mobilné hospicové služby umožňujúce starostlivosť o umierajúcich v domácom prostredí. Ich rovnomenrná dostupnosť na celom území Slovenska nie je zabezpečená.
Starostlivosť o detských paliatívnych pacientov
O detských zomierajúcich pacientov sa stará mobilný hospic Plamienok v Stupave, a Svetielko nádeje v Banskej Bystrici a Košiciach. Ich činnosť nie je doteraz hradená zo zdravotného poistenia.
Návrh potrebných opatrení na zlepšenie starostlivosti o pacientov na konci života
Paliatívna starostlivosť o pacientov na konci života sa nesmie vnímať ako nadštandard. Je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o pacienta. Dôstojné zaobchádzanie s akcentom na kvalitu života, cielená symptomatická terapia a holistický prístup k potrebám patrí k základným právam pacienta. Je našou povinnosťou takýto systém starostlivosti zabezpečiť. K možným opatreniam, ktoré by súčasný stav paliatívnej starostlivosti na Slovensku mohli vylepšiť patria kroky zhrnuté v tabuľke č. 1.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tabuľka 1: Návrh opatrení na zlepšenie zdravotnej starostlivosti na konci života
Graf 1: Posteľový fond v roku 2013 podľa krajov. Zdroj: Výkaz P (MZ SR) 1-01 o posteľovom fonde zdravotníckeho zariadenia – 2013 podľa NCZI
(Článok bol publikovaný v Zdravotníckych novinách, 15.3.2015)
Literatúra
- The Economist Intelligence Unit. The quality of death: Ranking end-of-life care across the world: a report from the Economist Intelligence Unit. 2010: 1-36. http://www.eiu.com/sponsor/lienfoundation/qualityofdeath
- Gronemeyer R, Fink M, Globisch M, Schumann F. Helfen am ende des
lebens hospizarbeit und palliative care in Europa. Giessen: Hospiz und
Hospizbewegung, 2005. - Centeno C, Clark D, Lynch T, Racafort J, Praill D, Lima L, et al. Facts and indicators on palliative care development in 52 countries of the WHO European region: results of an EAPC Task Force. Palliat Med 21 (6). 2007: 463–471.