Spájame slovenské a zahraničné skúsenosti pre lepšie zdravotníctvo na Slovensku.

Header ZaLepšieZdravotníctvo

Slovensko prekonalo za posledných 100 rokov nielen veľké politické, spoločenské a kultúrne zmeny, ale aj veľké zmeny v zdravotnej situácii obyvateľstva, príčinách ochorení a úmrtí. Momentálne sa na základe našej ekonomickej situácie zaraďujeme podľa rozdelenia Svetovej Banky to tzv. skupiny ,,high income countries,, teda krajín s vysokým príjmom, s hrubým domácim príjmom vyše 17 000 dolárov na občana. Len na lepšie porovnanie, vyše 75% krajín sveta má nižší hrubý domáci produkt ako Slovensko. Výdavky na zdravotníctvo predstavujú 6,9% HDP, čo je pod priemerom OECD (9,9%). Z pohľadu úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Na Slovensku umiera ročne na kardiovaskulárne ochorenia, t.j. najmä ischemickú chorobu srdca a náhlu cievnu mozgovú príhodu približne 23 000 ľudí, čo predstavuje približne 40% úmrtí u mužov a 50 % u žien. Podobná úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia ako je momentálne u nás, bola v Nemecku približne pred 50 rokmi.

Nedostatok zdravotníckeho personálu je u nás, ale aj vo svete narastajúci problém. Počet sestier na Slovensku patrí k najnižším spomedzi krajín EU ( 5,7 sestier na 1000 obyvateľov , pričom priemer krajín OECD je 9,1). Počet lekárov je porovnateľný s európskym priemerom (3,3/1000 obyvateľov, európsky priemer je 3,0), ale výraznejšie stúpa počet lekárov nad 55 rokov (v medziobdobí 2000-2013 z ca. 20% na 36%). Veľmi vážna je situácia u všeobecných lekárov, ktorí dosahujú priemerný vek 57 rokov.

Patient Data Management System (PDMS) je nástroj ako docieliť zvyšovanie kvality poskytovaných zdravotníckych služieb. Nemusí pritom ísť len o spravovanie dokumentácie pacienta, môžu sa v ňom integrovať aj štandardné diagnostické a terapeutické postupy (SOPs), ktoré prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti pacienta.

Od júla platí na Slovensku novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá mení Lekársku službu prvej pomoci na Ambulantnú pohotovostnú službu. Rozdiel nie je len v rušení niektorých pohotovostných bodov (vrámci Slovenska ostane 51 spádových oblastí pre dospelých a 45 pre deti a dorast), ale aj v skrátení ordinačných hodín (po novom len do 22:00 hodiny). Je táto zmena koncepčným riešením?

Na Slovensku vydávame na lieky vyše miliardu eúr ročne. Napriek tomu, že cena za ktorú lieky nakupujeme patrí medzi najnižšie v Európe, utrácame za nich viac ako štvrtinu rozpočtu na zdravotníctvo. Je to viac ako podiel väčšiny krajín OECD, ktorý sa pohybuje medzi 15-20%. Aké sú dôvody? Míňame na lieky priveľa?